Najväčšie štarty rakiet a vesmírne misie, ktoré sa už uskutočnili  alebo na ktoré sa ešte môžeme tešiť v roku 2018. Tento rok je  nabitý mnohými vzrušujúcimi misiami do vesmíru. Muskova SpaceX odštartovala momentálne najvýkonnejšiu raketu na svete Falcon Heavy, NASA vyslala novú sondu na Mars, ESA a japonská JAXA sa pripravujú k planéte Merkúr a ak všetko dobre pôjde máme pred sebou komerčné lety s posádkou.

Tu sú všetky misie a testy, na ktoré sa tešíme v roku 2018 a kedy môžeme očakávať, že ich uvidíme.

21. JANUÁR 2018: ŠTART RAKETY ELECTRON (ROCKET LAB)

Test štaru rakety Electron spoločnosti Rocket Lab na Novom Zélande (Zdroj: Rocket Lab).

V nedeľu nad ránom 21. januára 2018 odštartovala z novozélandského poloostrova Mahia raketa Electron. Vyniesla na obežnú dráhu tri malé satelity – Cubesat Dove Pioneer, ktorý má zhotovovať snímky Zeme, a dva cubesaty Lemur-2 určené pre sledovanie počasia a lodí.

Americká spoločnosť Rocket Lab sa po rokoch vývoja dočkala prvého úspešného letu novej rakety Electron. Po viacerých odkladoch vyniesla do vesmíru trojicu malých satelitov – svoj prvý komerčný náklad. Dvoustupňovej rakete americkej spoločnosti Rocket Lab se podarilo dostať do kozmu za 8 minút a 31 sekúnd.

Prenos z tohto štartu si môžete pozrieť.

6. FEBRUÁR 2018: ŠTART RAKETY FALCON HEAVY (SPACEX)

V utorok 6. februára 2018 odštartovala z Mysu Canaveral najväčšia a najvýkonnejšia raketa sveta Falcon 9 Heavy. Ide o nosnú raketu súkromnej americkej spoločnosti SpaceX, založenú v roku 2002 podnikateľom Elonom Muskom. Pôvodne mala mať svoj prvý testovací let na začiatku roka 2013, ale množstvo faktorov spôsobilo odloženie letu o päť rokov neskôr.

Pre porovnanie, Falcon Heavy má dvakrát vyšší ťah ako druhá najsilnejšia raketa Delta IV Heavy, ktorej od ukončenia ruského programu Energija toto prvenstvo patrilo. Raketa je schopná dopraviť až 64 ton na nízku orbitu Zeme, 16 ton na translunárnu dráhu a až 14 ton na prechodovú dráhu k Marsu. Len pre pripomenutie, že i tento historický míľník je relatívny: nosič Saturn V, ktorý naposledy pred 45 rokmi slúžil v projekte Apollo, dokázal na nízku obežnú dráhu Zeme dopraviť náklad s hmotnosťou až 140 ton.

Prenos z tohto štartu si môžete pozrieť.

Súčasťou tohto testovacieho letu bolo vypustenie kabrioletu Tesla Roadster, najprv na obežnú eliptickú dráhu okolo Zeme, kde zostal obiehať niekoľko hodín, aby na druhý deň ráno došlo k opätovnému a poslednému zážihu nosiča s Teslou na palube a celá zostava sa vydala na heliocentrickou dráhu. Musk svoje auto k tomuto cieľu použil hlavne z dôvodu reklamy a nutnosti naložiť aspoň nejaký náklad.

31. MAREC 2018: KONEČNÝ TERMÍN PRE GOOGLE LUNAR X PRIZE SÚŤAŽ

Boj o znovudobytie Mesiaca zatiaľ skončil. Len pre pripomenutie čo je Google Lunar X Prize. Túto súťaž v roku 2007 vyhlásil Google. Uzávierku na prvý pohľad štedro dotovaného súťaženia (hlavná odmena je 20 mil. dolárov) o opätovné dobytie Google musel niekoľkrát posunúť s tým, ako sa ukazovalo, že i len obyčajné umiestenie zariadenia do niektorého z plánovaných kozmických letov je pro účastníkov veľmi obtiažne. Prvou úlohou mal byť oblet Mesiaca, nasledovaný hladkým pristátím, prejdením vzdialenosti 500 metrov po mesačnom povrchu a odoslaním dát, obrázkov a videí vo vysokom rozlíšení späť na Zem. Hlavnú cenu nikto nezískal, pretože nikto zo zostávajúcich piatich súťažných tímov úlohu nesplnil a Google súťaž ukončil.

18. APRÍL 2018: ŠTART SATELITU TESS (NASA)

Znázornenie satelitu TESS (Zdroj: NASA)

V stredu 18. apríla 2018 NASA vyslala do vesmíru satelit Tess (Transiting Exoplanet Survey Satellite), ktorý bude hľadať nové planéty mimo slnečnej sústavy. Z floridského Mysu Canaveral ho vyniesla raketa spoločnosti SpaceX Falcon 9. Prvý stupeň rakety neskôr úspešne pristál na plošine v oceáne a NASA ho bude môcť využiť pri ďaľšej misii. Misia Tess, ktorá je následovníkom vesmírneho teleskopu Kepler, by mala trvať najmenej dva roky a družica by v tom čase mala preskenovať takmer 85 percent oblohy počnúc od najbližších a najjasnejších hviezd s cieľom nájsť a identifikovať akúkoľvek planétu, ktorá ich obieha.

CELÝ ROK 2018: TESTOVANIE V BLUE ORIGIN A VIRGIN GALACTIC

Lietanie do vesmíru začína byť v centre pozornosti viacerých súkromných spoločností. A konkurencia Elona Muska nemárni čas a testuje tiež svoje prvé lety.

Jedným z nich je spoločnosť Jeffa Bezosa Blue Origin, ktorej sa podarilo uskutočniť niekoľko úspešných testovacích letov na obežnú dráhu Zeme. 29. apríla 2018 sa do vesmíru vydala raketa New Shepard, ktorú Blue Origin použil už pri predchádzajúcom lete. Let bol kratší a trval cca. desať minút. Společnosť Blue Origin sa sústreďuje predovšetkým na vesmírnu turistiku. Ak budú i ďaľšie testovacie lety úspěšné, mohla by sa, podľa spoločnosti, vydať do vesmíru prvá raketa s ľudskou posádkou už v roku 2019.

Ďaľšou komerčnou spoločnosťou je Virgin Glactic (zakladateľom je podnikateľ Richard Branson), ktorá 5. apríla pokračovala vo svojej snahe o lety do vesmíru. Nový typ vesmírnej lode VSS Unity je vylepšeným typom SpaceshipTwo, ktorý sa rozpadol pred vyše troma rokmi pri testovacom lete. Loď dosiahla výšku takmer 26 km. Cieľom Virgin Galactic je poskytnúť komerčné lety do stratosféry.

5. MÁJ 2018: ŠTART SONDY INSIGHT (NASA) NA MARS

Z Vandenbergovej leteckej základne v Kalifornii v sobotu 5. mája 2018 odštartovala nosná raketa Atlas V s robotickou sondou InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport). Tá poletí na Mars vyše pol roka, pristátie je naplánováné na 26. november v mieste Elysium Planitia. Misia má trvať niečo cez jeden marsovský rok, teda zhruba dva pozemské roky; podľa NASA je to presnejšie 708 solov (marsovských dní), čo je 728 dní na Zemi. Projekt mal pôvodne odštartovať už v decembri 2015, ale pre technické problémy museli štart odložiť.

31. JÚL– 21. AUGUST: ŠTART SONDY PARKER SOLAR PROBE (NASA)

Na toto leto NASA má dlhodobo naplánovaný let sondy Parker Solar Probe (pôvodne sa misia volala Solar Probe Plus), ktorá sa  „dotkne“ Slnka a k povrchu hviezdy sa priblíži viac ako čokoľvek predtým. To umožní, aby sonda „preštudovala“ a pomohla NASA porozumieť čo Slnku umožňuje vyvrhovať slnečný vietor a získala pre nás mnoho ďaľších cenných informácií. Tie by mohli pomôcť k lepšej ochrane astronautov vo vesmíre alebo k ochrane pred poškodením satelitov, apod.

Vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je približne 150 miliónov kilometrov. Sonda sa k Slnku dostane na vzdialenosť 6,1 milióna kilometrov. Do roku 2025 obletí Slnko 24-krát, jeden oblet bude trvať približne 88 dní.

AUGUST-DECEMBER 2018: TESTOVACIE KOMERČNÉ LETY S POSÁDKOU

Tento rok sú naplánované aj komerčné lety (bez a aj s posádkou), ktoré sú súčasť programu „Commercial Crew Development“ vedeného NASA, t.j. vývoj komerčných letov s posádkou. Tieto lety by mali byť zabezpečené firmami SpaceX a Boeing, pre spoluprácu ktoré v roku 2014 NASA vybrala. Kapsuly týchto firiem bude NASA využívať na komerčné dopravovanie astronautov na ISS. Inými slovami ide o privátnu taxi službu pre NASA.

Spoločnosť SpaceX má na tento cieľ kapsulu Dragon 2. Jej naplánovaný skúšobný let kapsule Dragon 2 spoločnosť posunula z apríla na august 2018, po ktorom by mal nasledovať v decembri (pôvodne to mal byť november) 2018 prvý dvojtýždňový let s dvomi astronautami.

Znázornenie kozmickej lode Starliner spoločnosti Boeing (Zdroj: Boeing)

Boeing vyvinul kozmickú loď CST-100 Starliner (Crew Space Transportation). Hlavnou úlohou tejto lode má byť tiež doprava astronautov, a to na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam podľa kontraktu má vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, resp. súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace. Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crew Flight Test, je predbežne naplánovaný na rok 2019 alebo 2020. Podľa vyhlásenia NASA by mala byť rozšírená posádka a aj doba pobytu vo vesmíre (z pôvodných dvoch týždňov na šesť mesiacov).

AUGUST 2018: KOZMICKÁ SONDA OSIRIS-REX (NASA) DOLETÍ NA ASTEROID

Znázornenie príchodu kozmickej sondy OSIRIX-REx k asteroidu Benne (Zdroj: NASA)

V septembri 2016 NASA odštartovala svoju kozmickú sondu OSIRIS-REx a poslala ju na dlhú cestu, aby priniesla vzorky z asteroidu Bennu. Tento výled k Bennu trvá asi dva roky, no v auguste by kozmická loď mala „doraziť“ na asteroid, keď sa dostane do vzdialenosti 1,2 milióna míľ. OSIRIS-REx potom použije svoje palubné motory na približovanie sa a formovanie sa s asteroidom. V októbri OSIRIS-REx začne celoročný prieskum Bennu, mapujúci povrch asteroidu, aby našiel spoločne s tímom s vedcami tejto misie najlepšie miesto na odobratie vzoriek. Ako cieľ skúmania bol vybraný Asteroid Bennu preto, lebo predstavuje určitú „časovú schránku“ vzniku našej slnečnej sústavy. Ak bude sonda OSIRIS-REx úspešná, tak to bude prvá americká misia, ktorá privezie na Zem vzorky z asteroidu.

OKTÓBER 2018: ŠTART MISIE BEPICOLOMBO (ESA,JAXA) K PLANÉTE MERKÚR

Znázornenenie približovania sondy k planéte Merkúr (Zdroj: ESA)

Na začiatku marca dostala misia BepiColombo zelenú. To znamenalo, že sondy tvoriace misiu sú spoločne s pozemným vybavením a expertami pripravené k presunu zo strediska ESA v Holansku na európsky kozmodrom v Kourou (Francúzská Guayana). Čo sa práve deje v čase písania tohto článku (koniec apríla). Štartovacie okno pre vypustenie sondy sa otvára od 5. októbra do 29. novembra. BepiColombo je spoločným projektom európskej ESA a japonskej JAXA (Japan Aerospace Exploration Agency).

ESA poskytuje dopravný modul MTM (Mercury Transfer Module), výskumnú sondu MPO (Mercury Planetary Orbiter) a slneční štít plus všetku prepojovaciu infraštruktúru. JAXA dodává druhú výskumnú sondu MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter). Euópská sonda bude skúmať planétu Merkúr (najmenej skúmaná planéta v našej slnečnej sústave). Japonská MMO sa bude na inej obežnej dráhe okolo plánety zameriavať na jej magnetosféru.

26. NOVEMBER: SONDA INSIGHT (NASA) PRISTANE NA MARSE

Po svojej ceste do vesmíru sonda InSight dorazí na Mars a pristane 26. novembra na jeho povrchu. Pristátie na červenej planéte nie je jednoduché a je to pomerne zložitá operácia. Mars má veľmi tenkú atmosféru, ktorá poskytuje len malý vankúš na spomalenie

Znázornenie pristátia sondy InSight na Marse (Zdroj: NASA)

pristávania kozmickej lode. Predchádzajúce kozmické lode počas pokusov o pristátie prišli neraz príliš rýchlo a vytvorili nové krátery na povrchu tejto planéty. Sonda InSight použije kombináciu padákov a palubných motorov, celé pristátie by malo trvať len sedem minút a ak bude úspešné, sonda strávi ďalšie dva roky študovaním červenej planéty.

ZANECHAŤ ODKAZ

Please enter your comment!
Please enter your name here