Rovnako ako olympijské medaily a trofeje majstrovstiev sveta, najznámejšie ceny v matematike sa udeľujú len raz za štyri roky. Tento rok 2018 je rokom medailí a preto už matematické oddelenia po celom svete šepkajú svoje špekulácie.
Fieldsova medaila, ktorej počiatky siahajú do 30. rokov 20. storočia, bude tento rok v auguste opäť udelená až štyrom (získať ju môžu dvaja až štyria) najtalentovanejším matematikom na svete mladším ako 40 rokov. V komentári pre vedecký časopis Nature Michael Barany, doktorand z histórie v Dartmouthe navrhuje, aby sa Fieldsova medaila vrátila k svojim koreňom. A stala sa opäť nástrojom, ktorý bol určený na formovanie budúcnosti matematiky namiesto toho, aby reflektovala uznanie už získanej pozornosti verejnosti.
Udeľovanie Fieldsových medailí každé štyri roky na Medzinárodnom kongrese matematikov, je prirovnávané k Nobelovej cene za matematiku. Doteraz bolo ocenených 55 mužov z celkového počtu 56 (v roku 2014 iránska matematička Maryam Mirzachaniová sa stala prvou ženou) a ide o úzky výber z inštitucionálneho, disciplinárneho a geografického prostredia porovnávaním s celkovou disciplínou.
Barany vysvetľuje svoj názor, „Súčasný prístup k Fieldsovým medailám podporuje predsudky v oblasti matematiky, ako aj v širšej verejnosti k tomu, čo robí brilantného matematika a zvyčajne prehliadame, ako môže byť matematika využitá na podporu verejného blaha.“ Dnes musia ocenení dosiahnuť významné míľniky vo svojom výskume a kariéru už v mladom veku – niečo, čo je oveľa jednoduchšie pre tých, ktorí majú najväčšie sociálne a inštitucionálne výhody“. Svoje názory opiera o svoj výskum z archívov Harvardskej univerzity a zo zistení aký bol zámer ocenenia interpretovaný po jej vzniku v medzivojnovom období.
V roku 1932 kanadský matematik John Charles Fields vyzval k vytvoreniu „Medzinárodnej medaily za vynikajúce objavy v matematike“, ktoré by mali byť „uznaním už vykonanej práce“ a „povzbudením k ďalším výkonom“. Podľa Baranyho sa už prvé komisie vyhýbali odmeňovaniu najlepších matematikov a namiesto toho sa viac zamerali na identifikáciu tých, ktorým by mohla podpora medzinárodnej ceny prospieť tak, aby zmenili matematickú disciplínu.
Avšak v roku 1966 sa význam medaile radikálne zmenil. Výbor stanovil striktnú vekovú hranicu 40 rokov, ktorá otvorila výhru pre tých, ktorí sa stali slávnymi na začiatku svojej kariéry. Navyše prestíž Fieldsovej medaily sa zvýšila po kontroverznej diskusii týkajúcej sa jedného z medailistov, ktorého kolegovia obhajovali porovnaním Fieldsovej medaily s omnoho vyšším profilom Nobelových cien.
Podľa Baranyho, presunutie uznania k viac etablovaným matematikom potvrdilo názor a rivalitu, ktorým sa Fields snažil vyhnúť pri jej založení, a bolo v rozpore s jej pôvodným dedičstvom. Hovorí, že budúce výbory sa môžu poučiť od svojich predchodcov a využiť ocenenie tak, aby zmenilo budúcnosť a riešilo aktuálne prebiehajúce výzvy, ktorým čelí matematika a jej miesto vo svete. Podľa jeho názoru je história medailí apelom na dnešných matematikov, ktorí v súčasnosti kreatívne uvažujú o budúcnosti, čo by mohli spoločne povedať ich najznámejším ocenením.
