Nula je veľmi zložitá na pochopenie. Kvantita vecí – či už to je kôpka ovocia, skupina ľudí, alebo klády dreva – je v našom každodennom živote veľmi dôležitá. Ale „nič“, čo sa týka nášho mozgu, je ďaleko odlišné od „niečoho“.
Ľudia majú problémy vyrovnať sa s týmto konceptom. Hoci naša schopnosť chápať nulu ako odlišnú numerickú hodnotu je dôležitou súčasťou modernej matematiky, inžinierstva a technológií. V posledných rokoch sme sa dozvedeli, že aj iné živočíšne druhy rozvinuli svoje chápanie o pojme „nič“. Niektoré druhy primátov (mimo človeka) a druhy vtákov, ako napríklad opica rhesus a africký šedý papagáj, dokážu identifikovať „nič“ ako „niečo“. A podľa článku v tohto týždňovom časopise Science, včely medonosné patria tiež očovidne do tohto matematického klubu.
Už sme vedeli, že včely nie sú hlúpe. V predchádzajúcich výskumoch vedci zistili, že ich žihadlá majú intelektuálnu schopnosť počítať a rozlišovať objekty v kvantite až do štyroch. Čo je celkom pekný výsledkok pre druh, ktorý má vo svojom mozgu oveľa menej neurónov ako akékoľvek iné zviera s podobnými matematickými počítacími zručnosťami. V tomto novom výskume vedci z RMIT University v Melbourne v Austrálii chceli vedieť, či včely dokážu rozpoznať nulu ako kvantitatívnu hodnotu. Tím bol prekvapený, keď zistil, že tieto stvorenia toto skutočne vedia: Včely vedia rozlíšiť hodnotu jedna od hodnoty nula s rozumnou schopnosťou a táto úspešnosť sa zvyšuje, ak by porovnávali nulu s vyššími hodnotami.
Aby sa včely zaujímali o počítanie (čo je dosť nudná vec), vedci použili cukor ako odmenu. Učili včely tak, že im ukazovali karty s rôznymi znakmi počtu (pozri obrázok), cukrový roztok sa nachádzal za kartou s najmenšiou hodnotou. Včely to pochopili a vždy lietali ku karte s najnižšou hodnotou, čo bol veľmi pekný výkon. Potom vedci včelám ukázali ďalšiu sadu dvoch kariet: tentoraz jedna karta bola bez znakov počtu (prázdna karta, nič = 0) a druhá karta mala znak jednotku alebo vyššiu hodnotu (2,3,4 …). Pri posudzovaní medzi nulou a jednotkou včely viac pristávali na karte s nulou než na karte s jednotkou, ukazujúc, že chápu, že „nič“ je menšie než jednotka na číselnej stupnici. Celkovo včely ešte lepšie rozlíšiť nulu alebo nič od väčších čísel ako sú napríklad štyri alebo päť, čo dokazuje, že chápu, ako funguje numerická stupnica a kde sa na nej nachádza nula.
(Zdroj: RMIT University).
Prečo je tento výkon tak zaujímavý? Andreas Nieder, fyziológ zvierat na University of Tübingen v Nemecku, poukazuje na to, že posledný spoločný predok ľudí, ktorí tiež zjavne rozlišujú nulu (od okolo štyroch rokov veku) a včely žijúce pred viac ako 600 miliónmi rokov mali oveľa menej vyvinutý mozog, než ktorýkoľvek z druhov dnes.
Od tohto momentu sa ľudia a včely rozvíjali odlišne a u včiel sa vyvinul mozog s oveľa menším počtom neurónov ako majú ľudia s veľkým mozgom. Pre porovnanie, včely majú menej ako 1 milión neurónov; človek má 86 000 miliónov. Obidva druhy však vyvinuli svoju vlastnú schopnosť rozlišovať „nič“. Toto, podľa Neider-a, znamená, že numerická kompetencia môže byť mimoriadne cenná. „Výskumy zvierat v ich ekologickom prostredí naznačujú, že numerická kompetencia je užitočná pre zvieratá tým, že zvyšuje ich schopnosť reprodukovať, navigovať, využívať zdroje potravy, loviť korisť, vyhýbať sa predátorom a zapojiť sa do spoločenských interakcií,“ hovorí Neider.
Ale ako tieto zvieratá s tak malým množstvom neurónov v mozgu pochopia tento ťažký matematický koncept? Vedci stále tejto veci úplne nerozumejú, ale výskumy vykonané u krkavcovitých spevavých vtákov a primátov (mimo človeka) ukázali, že skupina neurónov v mozgu nazývané „číselné neuróny“ môže byť bunkami zodpovednými za tieto numerické chápania. Tieto bunky reagujú rôznymi spôsobmi v závislosti od počtu komponentov.
Neider píše, že hoci naše mozgy sú jasne prepojené na spracovanie podnetov, je to niečo – ako svetelné stimuly spúšťajú naše vizuálne neuróny rovnakým spôsobom ako zvuk stimuluje naše sluchové neuróny – koncept nič je rovnako dôležitý. Pochopenie toho, ako môžu naše mozgy a iných druhov v živočíšnej ríši pochopiť „nič“ ako číselnú hodnotu nám môže pomôcť lepšie vysvetliť, ako my vidíme a interagujeme so svetom.
Hra s číslami nie je len doménou človeka a teda „veľkých mozgov“, túto kapacitu pravdepodobne s nami zdieľajú aj mnohé zvieratá.
