Keď sa krajina ekonomicky rozvíja, jej ľudia žijú dlhšie. Vedci boli dlhý čas presvedčení, že priemernú dĺžku života predlžuje viac peňazí. Avšak nová dôkladná štúdia naznačuje, že v otázke dlhovekosti väčšiu úlohu môže zohrávať vzdelávanie. Toto zistenie môže mať nemalé dôsledky na výdavky v oblasti verejného zdravia.
Už v roku 1975 ekonómovia zmapovali rastúcu priemernú dĺžku života v porovnaní s bohatstvom krajín a dospeli k záveru, že bohatstvo samo osebe zvyšuje dlhovekosť. Zdalo sa to samozrejmé: všetko, čo ľudia potrebujú na to, aby boli zdraví – od jedla po lekársku starostlivosť – stojí peniaze.
Ale čoskoro sa ukázalo, že fakty nie vždy zodpovedajú tejto teórii. Zlepšenie v ekonomike nie vždy znamenalo dlhší život. Navyše niektoré závislosti sa ukázali ako nejasné. A k tomu ešte vedci v 80. rokoch minulého storočia zistili, že zvýšenie gramotnosti má väčší vplyv na rast priemernej dĺžky života ako bohatstvo. A napokon, vzdelanejší ľudia v ktorejkoľvek krajine žijú obvykle dlhšie ako ich menej vzdelaní krajania. A vzdelanejší ľudia majú tendenciu byť bohatší, takže bolo ťažké rozmotať, ktorý faktor zvyšuje dĺžku života.
Trvalá zmena
Podrobné prieskumy ohľadom matiek naznačujú, že ich deti s vyšším vzdelaním skôr žijú dlhšie než sú bohatšie. Ale doteraz neboli k dispozícií dáta, ktoré by zodpovedali otázku, či vzdelanie alebo bohatstvo viedlo k ich väčšej dĺžke života.
Až teraz Wolfgang Lutz z International Institute for Applied Systems Analysis vo Viedni spolu s kolegami spracovali priemerné údaje o HDP na obyvateľa, priemernej dĺžke života a dĺžke štúdia zo 174 krajín, za obdobie od roku 1970 do roku 2010. Rovnako ako v roku 1975 potvrdili, že bohatstvo korelovalo s dĺžkou života. Ale korelácia medzi dlhovekosťou a dĺžkou školskej dochádzky bola vyššia, s priamou súvislosťou a nezmenou v čase, ako to bolo v prípade bohatstva. Keď rakúsky tím dal oba tieto faktory do rovnakého matematického modelu, zistili, že rozdiely vo vzdelávaní solídne predpovedali rozdiely v očakávanej dĺžke života, zatiaľ čo zmeny v bohatstve sotva mali vplyv.
Wolfgang Lutz tvrdí, že nakoľko vzdelávanie počas školy prebieha mnoho rokov pred tým, ako človek dosiahne svoju dlhovekosť, táto korelácia odzrkadľuje príčinu: lepšie školské vzdelanie prináša dlhší život. Tiež má tendenciu viesť k väčšiemu bohatstvu, čo je dôvodom, prečo sú bohatstvo a dlhovekosť tiež korelované. Ale to, čo je dôležité, hovorí Lutz, je, že nezdá sa, žeby bohatstvo riadilo dlhovekosť, tak ako si to predtým vedci mysleli. V skutočnosti vzdelávanie podporuje obe strany. Myslí si, že je to preto, že vzdelávanie trvale zlepšuje kognitívne schopnosti človeka, čo umožňuje lepšie plánovanie a sebakontrolu po zvyšok svojho života. Táto myšlienka je podporená skutočnosťou, že ľudia, ktorí sú inteligentnejší, merané IQ, zrejme žijú dlhšie.
Výber životného štýlu
„Niektorým zdravotníckym odborníkom sa tieto zistenia nemusia páčiť,“ hovorí Lutz, pretože naznačujú, že školy môžu byť lepšou zdraviu prospešnou investíciou ako špičkové nemocnice.
Ale nemecký expert Rüdiger Krech zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) víta túto štúdiu. „Potvrdzuje vzdelávanie ako hlavný sociálny determinant zdravia,“ Krech hovorí, čo toto je aj koncept WHO, ktorá ho aktívne podporuje. Naozaj Krech hovorí, že postavenie vzdelávania sa stane pre zdravie dôležitejšie, pretože choroby, ako je napríklad cukrovka – ktoré možu byť viac ovplyvnené výberom životného štýlu – naďalej predbiehajú infekčné choroby ako hlavné obmedzenia dĺžky života.
Ale kým odborníci z oblasti zdravotníctva vítajú tieto zistenia, ekonómovia sú menej spokojní. Sangheon Lee z Medzinárodnej organizácii práce OSN v Ženeve vo Švajčiarsku súhlasí s tým, že vzdelávanie ovplyvňuje dlhovekosť, ale má pochybnosti o tom, že jednoduché modely ako sú Lutzove môžu v plnej miere vysvetliť všetky príčiny a následky. „Je to veľmi zložitý ekonometrický problém,“ hovorí, pričom zdravie, bohatstvo a vzdelanie sa navzájom ovplyvňujú.
Avšak Lutz kontruje hraničnými príkladmi, „Kuba je úplne chudobná, ale má vyššiu priemernú dĺžku života ako USA, pretože je pomerne dobre vzdelaná.“ Kým obyvatelia z bohatej ropnej Rovníkovej Guinei majú chabé vzdelanie a len zriedka sa dožijú 60 rokov.
