Otázka „veda verzus umenie“ je veľmi častá v rôznych životných situáciách. A aj medzi investormi je táto otázka večnou témou. Jedni veria že ide o vedu, druhí si myslia že je to viac umenie. A podľa tohto presvedčenia potom pristupujú k investovaniu a študujú zručnosti o ktorých si myslia, že sú nutné k úspechu. Tak aká je odpoveď?
Veda?
Obecne, financie majú silné korene v iných vedných odboroch, ako sú matematika a štatistika. Aj preto mnoho moderných finančných teórií používa podobnú vedeckú terminológiu. Finančné teórie, ako je napríklad Black-Scholesov model, sú založené výlučne na zákonoch štatistiky a matematiky. Vytvoriť ich by nebolo možné bez počiatočných základov vo vede. Podobne to je aj v prípade ďaľších známejších investičných teórií. Napríklad cenový model kapitálových aktív (CAPM) a hypotéza efektívneho trhu, ktoré sa snažia logicky vysvetliť správanie na akciovom trhu. Tieto teoretické modely fungujú bez emócií, absolútne racionálnym spôsobom a úplne ignorujú faktory ako sú sentiment trhu a emócie investora.
Zvyčajne vedu spájame s logickými, nezávislými a nadčasovými výsledkami. Môžeme ju naštudovať v odborných učebniciach, aplikovať v experimentoch a napokon dostaneme očakávaný výsledok. Veda v investovaní znamená poznať a používať fakty založené na výskume a histórii. Obecne, ak by investovanie bola veda, potom by sme si mohli kúpiť učebnicu o investovaní, aplikovať naučené vedomosti a dosiahli by sme vynikajúce výnosy. Existoval by investičný vzorec, ktorý by sme mohli použiť na dosahovanie želaných výsledkov. Bohužiaľ, neexistujú žiadne magické vzorce alebo receptáre, ktoré by zaručili 100% úspešnosť. Ako ktosi povedal, „ak by existoval jeden vzorec ako úspešne investovať, potom by sme mali byť miliardári všetci“.
Ľudské emócie a rozhodnutia z nich vyplývajúce hrajú významnú úlohu v mnohých aspektoch finančného sveta.
Skrátka, nie je možné poprieť skutočnosť, že finančný svet zahŕňa aj nevedecké prvky, ktoré nás nútia investovanie prirovnať aj k umeniu. Pretože ľudské emócie a rozhodnutia z nich vyplývajúce hrajú významnú úlohu v mnohých aspektoch finančného sveta. Inymi slovami povedané, ak by investovanie bola veda, potom je pravdepodobné, že investori s najvyšším IQ by boli najlepší. Očakávali by sme teda, že investori, ktorí absolvovali najlepšie školy, by mali byť najvýkonnejší. Realita je však iná. Neexistuje žiadna štatisticky významná korelácia medzi, kvalifikáciou či dobrými známkami a investičnou výkonnosťou. Waren Buffet na túto tému, kedysi povedal, „investovanie nie je hra, kde človek s IQ 160 pobije druhého s IQ 130.“ Vytvorenie presnejšieho a komplexnejšieho investičného modelu taktiež nezabezpečí úspech. Neexistuje žiadny vzťah medzi detailom alebo zložitosťou analytického modelu a pravdepodobnosťou úspechu v investovaní. Obvykle opak je pravdou. Najznámejší investori majú tendenciu zotrvávať na jednoduchom uvažovaní a viac premýšlajú o kľúčových aspektoch, ktoré ovplyvňujú výkonnosť danej investície, napríklad akcií. Toto považujú za o mnoho plodnejšie cvičenie než vytvárať nejaký zložitý analytický model s tisíckou riadkov v exceli. Podľa Charlieho Mungera, „veci ako Gaussove krivky a Value at Risk (VAR) boli jedny z najhlúpejších myšlienok s ktorými kedy kto prišiel“. Mnohí vynikajúci investori si myslia, že pochopenie teórie efektívnych trhov a CAPM ešte nezaručuje každému investorovi miesto na výslní investičného sveta. Väčšina slávnych investorov je kritická k takýmto teóriám.
V rámci ľudského pokroku je prirodzené, že vždy prídu nové a nové vedecké teórie. Tieto sa budú snažiť vysvetliť a zachytiť svet financií a investovania prostredníctvom nových matematických formúl. Avšak toto logické vedecké nazeranie bude vždy konfrontované s udalosťami typu historických krachov na akciových burzách a finančných trhoch. „Čierne pondelky, štvrtky apod.“, ktoré nebolo možné vysvetliť cez vedecké teórie, boli a sú dôkazom, že ani investovanie nie je možné vnímať iba ako vedu. Obecne je známe, že finančné trhy nie sú úplne efektívne a teda nie sú „úplnou vedou“. Nálada investorov sa zdá byť ovplyvnená napríklad aj takým javom ako je počasie alebo ročné obdobie. Napríklad trhy neraz majú tendenciu rásť, keď je vonku slnečno alebo akciové trhy obvykle klesajú ku koncu kalendárneho roka a naopak rastú na začiatku nasledujúceho.
Umenie?
Ak investovanie nie je veda, je to teda umenie? Mnohí slávni investori považujú investovanie viac za umenie ako vedu. Čo máme na mysli, keď povieme umenie? Umenie môžeme definovať aj ako vyjadrenie alebo uplatnenie ľudskej tvorivej zručnosti a fantázie. Schopnosť investora zvážiť alternatívne výsledky, spojiť rôznorodé informácie, tak aby bol krok pred davom a predstaviť si budúcu výkonnosť firmy sú predpokladom pre investičný úspech. Nie je to tiež tak trochu umenie?
Ako študujume umenie? Ak by sme sa chceli naučiť napríklad klasické umenie maliarov. Asi by sme začali tým, že začneme študovať veľkých majstrov. Napríklad Leonarda da Vinciho, Michelangela, Picassa, Van Gogha a podobne. Preskúmali by sme ich diela, techniky a štýl. Možno by sme sa snažili porozumieť tomu ako premýšlali a dobe v ktorej žili. Je málo pravdepodobné, že by sme trávili čas štúdiom fyzikálneho procesu maľovania alebo chemického zloženia farieb. Ani pri investovaní to nie je inak. Ak sa chceme stať úspešným investorom obvykle sa začíname učiť od druhých, ktorí to robia už dlhú dobu, robia to veľmi dobre a dosahujú v tejto činnosti pozitívny rast. Dôkazom, že investovanie nie je iba striktná veda, sú dlhodobé výsledky, prekonávajúce trh, niektorých „vyvolených investorov“, ktoré diskreditujú vedecké teórie o efektívnosti trhov. Príkladom je spomínaný investor Warren Buffet.
Dôležité sú obe časti
Asi sme už všetci počuli, že ľudský mozog sa delí na dve polovice, ľavú a pravú hemisféru. Pravá hemisféra zodpovedá za neverbálnu komunikáciu, pohyb v priestore, emócie, dojmy, intuíciu, analýzu priestoru. Spracúva informácie v celku. Práve táto pravá časť mozgu je spojená s kreativitou a predstavivosťou, ktoré sú potrebné pre umenie. Ľavá hemisféra je dominantnejšia ako pravá. Má na starosti reč, číselné operácie, komplexné pohyby, používa sekvenčnú analýzu. Zameriava sa na detaily, logické myslenie. Teda ľavá časť mozgu sa zaoberá „vedeckými“ funkciami. Asi menej známe však je, že výkon mozgu nezávisí len od počtu neurónov, ale ešte viac od ich vzájomného prepájania a to nielen iba v rámci jednej hemisféry ale aj medzi ľavou a pravou navzájom. Preto dôležité sú obe časti mozgu. Len s jednou by sme daľeko nezašli. Predstavme si situáciu keby človek používal len ľavú hemisféru. Ak by sa chcel dostať na nejaké miesto podľa mapy, rozdelil by si cestu na jednotlivé sekvencie. Vedel by, že musí ísť doprava, rovno, potom doľava… Ak by sa náhodou stratil, musel by sa opäť vrátiť k poslednému bodu ktorý si pamätal. A znova aplikovať jednotlivé sekvencie. Človek s pravou hemisférou by sa naopak riadil na základe celkového dojmu, intuície, pamätal si zhruba jednotlivé body. Ak by sa stratil, nepotrebuje sa vrátiť na nejaké známe miesto.
Väčšina dnešných ekonomických univerzít a odborných seminárov je zameraná na vyučovanie a testovanie znalostí využívajúcich ľavú hemisféru. Je to oveľa jednoduchšie, testovať študentov na sekvenčné myslenie a riešenie problémov, atď ako na atribúty pravej časti mozgu. Veď ako by sme jednoducho otestovali intuíciu alebo umeleckú zručnosť? Na druhej strane nie je prekvapením, že mnoho investičných géniov má background alebo skúsenosti v oblastiach súvisiacich s pravou stranou mozgu. Napríklad George Soros a Peter Lynch študovali psychológiu. Warren Buffett povedal, že keby nebol investor chcel byť novinárom. Avšak aj títo „pravo stranní“ géniovia finančných trhov sa snažia vyhnúť nástrahám nie príliš sa spoliehať na pravú hemisféru. Aby neprehliadli niečo dôležité využívajú pri zapájaní oboch častí mozgu napríklad tzv. „inverziu“. Už starí majstri obracali svoje obrazy hore nohami, aby našli prípadné chyby. Podobne niektorí top investori „obracajú svoje investičné diela hore nohami“, aby identifikovali prípadné chyby.
Diskusia o tom, či investovanie je viac umenie alebo veda, bude pravdepodobne pokračovať aj naďalej. Krátka odpoveď na túto otázku je, že je to tak trochu oboje. Neexistujú žiadne vzorce pre úspech a žiadne záruky, že to, čo funguje dnes bude rovnako fungovať aj zajtra. Snažme sa zapájať do činnosti obidve hemisféry. Všímajme si, ktoré funkcie používame menej a práve na to sa cielene zameriavajme. To nám môže pomôcť aktivovať menej dominantnú hemisféru. Ak ju budeme využívať intenzívnejšie, mozog sa nám odvďačí vytváraním nových a nových spojení. A možno budeme myslieť rýchlejšie a v investovaní dosiahneme lepšie výsledky.
