Prečo šikmá veža v Pise prežila silné zemetrasenia, ktoré zasahujú už od stredoveku tento región? Ide o dlhotrvajúcu otázku, ktorú skúmala skupina 16 inžinierov, vrátane vedúceho experta v oblasti zemetrasenia a interakcií pôdnej štruktúry z University of Bristol.
Profesor George Mylonakis, z bristolskej katedry stavebného inžinierstva, sa pripojil k výskumnému 16-člennému tím, vedeného profesorom Camillo Nuti-m z Roma Tre University, aby preskúmali šikmú vežu v Pise a vyriešili túto záhadu, ktorá po mnoho rokov inžinierov mätie.
Napriek päť stupňovému riskantnému nakloneniu, čo napokon vedie k posunu vrcholu o vyše päť metrov, 58-metrov vysoká veža prežila bez poškodenia, prinajmenšom štyri silné zemetrasenia, ktoré od roku 1280 tento región postihli.
Vzhľadom na citlivosť konštrukcie, ktorá sotva dokáže vertikálne stáť, by sa očakávalo vážne poškodenie alebo dokonca zrútenie v dôsledku miernej seizmickej aktivity. Prekvapujúco sa to nestalo a doteraz to dlhodobo mystifikovalo inžinierov. Po preskúmaní dostupných seizmologických, geotechnických a štrukturálnych informácií výskumný tím dospel k záveru, že prežitie veže možno pripísať fenoménu známemu ako dynamická interakcia pôdnej štruktúry (DSSI).
Značná výška a tuhosť veže v kombinácii s mäkkosťou pôdneho podložia spôsobuje, že vibračné vlastnosti konštrukcie sa v podstatne menia, a to tak, že veža nerezonuje so zemetrasením zeme. To bolo a je kľúčom k jej prežitiu. Inými slovami povedané, jedinečná kombinácia týchto charakteristík dáva šikmej veže v Pise svetový rekord v efektoch DSSI.
Profesor Mylonakis, vedúci geotechniky a interakcií pôdnej štruktúry, a súčasne vedúci výskumného tímu pre zemetrasenia a geotechnické inžinierstvo na katedre stavebného inžinierstva v Bristole, na záver povedal: „Je iróniou, že tej istej pôde (mäkkému podložiu), ktorá spôsobila naklonenie, nestabilitu veže a priviedla ju na pokraj zrútenia, zároveň môžeme pripočítať k dobru, že jej pomáha prežiť tieto seizmické udalosti.“
Výsledky štúdie boli prezentované na medzinárodných seminároch a budú oficiálne oznámené na 16. Európskej konferencii zameranej na inžinierstvo v oblasti zemetrasení, ktorá sa uskutoční budúci mesiac (18. až 21. júna 2018) v Solúne v Grécku.
Veža naďalej priťahuje návštevníkov, ktorí majú záujem si pozrieť tento pozoruhodný architektonický výtvor. Stavba veže začala v roku 1173 a pokračovala asi 200 rokov kvôli nástupu série vojen.
V priebehu rokov boli realizované mnohé úsilia, aby sa zachovala historická konštrukcia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia boli základy injektované cementovou injektážou s cieľom stabilizácie veže, v roku 1990 bolo rozhodnuté úplné zatvorenie miesta návštevníkom kvôli obavám, že dôjde k zrúteniu. Veža tak bola po prvýkrát za 800 rokov zatvorená. V roku 2001 bola znovu otvorená a zostáva jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Taliansku.
Zdroj článku: Materiál publikovaný University of Bristol.
