Po prvýkrát americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil diagnostické zariadenie založené na umelej inteligencii, ktoré nepotrebuje špecializovaného lekára na interpretáciu výsledkov. Softvérový program s názvom IDx-DR dokáže rozpoznať formu ochorenia očí pri pohľade na fotografie sietnice.
Funguje to takto: zdravotná sestra alebo lekár nahrá fotografie sietnice pacienta urobené na to určeným špeciálnym fotoaparátom. Softvérový algoritmus IDx-DR najprv indikuje, či nahraný obrázok je dostatočne kvalitný na získanie výsledku. Potom analyzuje fotografie, aby zistil, či pacient má alebo nemá diabetickú retinopatiu, čo je forma ochorenia očí, pri ktorom príliš veľa cukru v krvi poškodzuje krvné cievy vyživujúcich sietnicu. Diabetická retinopatia je najčastejšou komplikáciou zraku u ľudí s cukrovkou, ale je stále pomerne zriedkavá – v USA to je odhadom asi 200,00 prípadov ročne.
V klinickej štúdii, ktorá pracovala s viac ako 900 fotografiami, IDx-DR správne zistil retinopatiu asi v 87 percentách z celkového počtu a mohol správne identifikovať tých, ktorí nemali túto chorobu asi na 90 percent všetkých prípadov.
Softvér je jedinečný, pretože je autonómny a teda „nie je tu špecialista, ktorý by sa pozeral cez rameno tohto algoritmu,“ potvrdil pre magazín Science News zakladateľ IDx-DR Michael Abràmoff. SW robí klinické rozhodnutie samostatne. To znamená, že technológia môže byť použitá zdravotnou sestrou alebo lekárom, ktorý nie je očný špecialista, čím je diagnostika prístupnejšia. Napríklad pacienti by takto nemuseli čakať na to, kým bude k dispozícii diagnostika od očného špecialistu.
IDx-DR je súčasťou rastúceho trendu algoritmov, ktoré sa učia ako lokalizovať a diagnostikovať choroby. Začiatkom tohto roka vedci naučili iný algoritmus, aby sa naučil rozpoznať podmienky zahrňujúce stratu zraku v dôsledku veku a diabetickú retinopatiu. Spoločnosť Google taktiež trénuje svoj DeepMind AI na zistenie očného ochorenia. Teraz, keď FDA schválil IDx-DR, mohlo by to viesť k novým zmenám autonómnych diagnostických testov a kompromisov, ktoré prinášajú. Tieto diagnózy by mohli byť pre pacientov výhodnejšie (a možno aj presnejšie ako lekári).
Samozrejme skutočnosť, ak nemáte špecialistu, ktorý „vám hľadí cez rameno“, ako to vysvetľuje Abràmoff, vyvoláva otázku, kto bude zodpovedný, keď diagnóza nebude správna.
