„Zamiloval som si tohto muža a uctieval ho viac ako koho iného,“ napísal alžbetínsky dramatik Ben Jonson. „Tým mužom“ bol Jonsonov priateľ a učiteľ, William Shakespeare. Jonson i Shakespeare boli dvaja úspešní autori divadelných hier.  Jonson bol sčítaný a vzdelaný, Shakespeare ľahkomyseľný a geniálny.

Tieto slová napísal Freeman John Dyson, anglický fyzik a matematik žijúci v USA, ktorému ako sám hovorí, „osud mi doprial to šťastie, že sa Feynman stal mojim učieľom.“

Hoci som pána Feynmana osobne nikdy nestretol, nadšene som čítal jeho knižne spracované prednášky o fyzike a všetky populárne knihy o jeho pestrom osobnom živote, originálnom spôsobe premýšľania a kúzle jeho osobnosti, a tak ma nemalou mierou tento muž ovplyvnil a možno aj formoval. Prinajmenšom počas mojich študentských čias, čo nie je málo.

Ďakujem pán Feynman!

Richard Phillips Feynman bol jedným z najlepších amerických teoretických fyzikov 20. storočia, ktorý bol všeobecne považovaný za jednu z najbrilantnejších, najvplyvnejších a najnekonformnejších osobností vo svojej oblasti v období po druhej svetovej vojne.

Narodil sa 11. mája v roku 1918 v New Yorku, bol potomkom ruských a poľských Židov, ktorí na konci 19. storočia emigrovali do Spojených štátov. Vyštudoval fyziku na Massachusetts Institute of Technology (1939) a doktorát získal na Princetonskej univerzite v roku 1942.

Počas druhej svetovej vojny Feynman pracoval na americkom projekte výroby atómovej bomby na Princetonskej univerzite (1941-42) a potom v tajnom laboratóriu v Los Alamos, Nové Mexiko (1943-1945). V Los Alamos bol najmladším vedúcim tímu v rámci teoretickej divízie projektu. Spoločne so svojim šéfom divízie Hansom Bethe navrhli vzorec na predikciu energetického výnosu jadrovej explózie. Po vojne bol docentom na Cornellovej univerzite (1945–50) a od roku 1951, už ako profesor teoretickej fyziky, pôsobil na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech), kde zostal po zvyšok svojej kariéry.

Feynman prepracoval kvantovú elektrodynamiku – teóriu interakcie medzi svetlom a hmotou – a tým zmenil spôsob, akým veda chápe povahu vĺn a častíc. V roku 1965 získal Nobelovu cenu za fyziku za prácu, ktorá spojila v experimentálne dokonalom celku viaceré javy. Cenu získal spoločne s ďaľšími dvomi fyzikmi, ktorí nezávisle vytvorili ekvivalentnú teóriu. Ale bol to tak typický Feynman, ktorý prišiel, ako sa ukázalo, s najoriginálnejším prístupom.Vypracoval techniku popisu reakcií elementárných částíc poskytujucu alternatívny náhľad na chápanie kvantovej fyziky, tzv. Feynmanovy diagramy.

VEĽMI SKORO SOM SA NAUČIL ROZLIŠOVAŤ MEDZI VEDIEŤ NÁZOV NIEČOHO A VEDIEŤ NIEČO.

RICHARD FEYNMAN

Feynmanov odkaz, to je úplná oddanosť vede – jej logickosti, metodickosti, jej odmietaniu dogiem, jej večnej schopnosti pochybovať. A ako všetci veľkí vedci veľmi rád zdieľal svoje nadšenie vedou ako s kolegami, tak aj s laikmi. Mal radosť z poznania a objavovania. Feynman dokázal podať aj zložité veci tak jasne, že každý tomu mohol rozumieť.

Profesor Pišút (okrem iného slovenský teoretický fyzik) v osobných poznámkach, „… Na Feynmanovi bolo vidno, že prednášať je preňho naozaj radosťou … sála bola prakticky prázdna a pri skúšaní zariadenia sa Feynman spolu s niekoľkými známymi hral ako chlapec, rozprával krátke vtipy a parodoval svojho priateľa, ktorý prednášal o deň skôr. Viditeľne sa na prednášku tešil …“ (v roku 1972  Feynman prenášal na konferencii na Balatone, z Viedne šiel loďou do Budapešti, údajne sa mu páčil most SNP, pre jeho originálnu asymetriu).

Ak chcete poznať kúzlo osobnosti Feynmana, tak tu je video v ktorom Bill Gates prejavil rešpekt Richardovi Feynmanovi: fenomenálny interpretátor, úžasný vedec a k tomu pestrofarebný chlapík.

Bol najoriginálnejšou mysľou svojej generácie (Freeman Dyson o Feynmanovi).

Okrem toho, že bol skvelý vedec a učiteľ svetovej úrovne, Feynman bol skvelá osobnosť. Stal sa populárnym i vďaka ďaľšími svojim záujmom. Sú popísané v niekoľkých knihách o ňom (viď nižšie). Napríklad prekladal mayské hieroglyfy, maloval ženské akty, pre zábavu otváral trezory a miloval hrať na bonga.

Feynman bol nielen vynikajúci vedec, ale aj skvelý popularizátor (Zdroj: Autor článku)

Ak máte chuť si prečítať viac o tomto skvelom vedcovi, fyzikovi a najmä úžasnom človeku, potom tu je niekoľko mojich tipov (vyšli aj v slovenčine, češtine):

 

 

 

 

  • Feynmanove prednášky z fyziky (séria)
  • To nemyslíte vážne, pán Feynman!
  • Snad ti nedělají starosti cizí názory
  • Radost z poznání

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Feynmana sa uskutoční 11-12. mája 2018 oslava a vedecké sympózium v americkom Caltech. Spomínať naňho budú okrem iného zmienený emeritný profesor Freeman Dyson, jeho sestra a astrofyzička Joan Feynmanová, jeho dcéra Michelle Feynmanová a ďaľší špičkoví vedci.

Vynikajúci nemecký fyzik Hans Bethe o Feynmanovi povedal, „Existujú dva typy géniov. Obyčajní géniovia, ktorí robia veľké veci, ale zanechávajú vo vás presvedčenie, že by ste mohli urobiť to isté, len ak by ste dostatočne tvrdo pracovali. A potom existujú mágovia a vy nemáte ani tušenie, ako to robia. Feynman bol mág (čarodej).“

Uctievaný už za svojho života, uchovaný v pamäti, Feynman zostáva i naďalej zdrojom múdrosti ľuďom najrôznejších profesií.

 

ZANECHAŤ ODKAZ

Please enter your comment!
Please enter your name here