Na konci 4. storočia nášho letopočtu bola Rímska ríša na pokraji svojho zrútenia. Egyptská Alexandria si však stále zachovávala svoj lesk, pýšila sa majákom, jedným zo siedmich divov staroveku a najväčšou knižnicou na svete. Knižnica bola nielen kultúrnym symbolom, ale aj náboženským stánkom, kde pohania uctievali svojich starobylých bohov. Miestny zavedený pohanský kult však teraz čelil židovskej viere i rýchle sa šíriacemu doteraz ešte zakázanému kresťanstvu. Jedného dňa na uliciach Alexandrie, v roku 415 alebo 416, dav kresťanských fanatikov vedený akýmsi lektorom Petrom prepadol istú ženu menom Hypatia, keď prechádzala mestom a brutálnym spôsobom ju zavraždil. Kto bola táto žena a aký bol jej zločin?
Hypatia bola jedným z posledných veľkých mysliteľov starovekej Alexandrie a jednou z prvých žien, ktorá študovala a vyučovala matematiku, astronómiu a filozofiu. Hoci sa spomína viac na jej násilnú smrť, jej dramatický život je fascinujúcim pohľadom na dobu a ťažkosti, ktorým čelila veda v ére náboženských a sektárskych konfliktov.
Alexandria, mesto ktoré založil Alexander Veľký v rokoch 332–331 pred Kr. ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované (po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu). Mesto sa za neskoršej vlády Ptolemaiov stalo sídlom umelcov a vzdelancov. Počas ich vlády tu vznikla známa Alexandrijská knižnica, najväčšia a najslávnejšia knižnica staroveku. Bola súčasťou slávneho Múzea (Museion) a považovaná za hlavné centrum vzdelanosti. V záhradách Múzea sa prechádzali učenci ako Archimédes, Euklides alebo Herón.
Hypatia bola dcérou matematika Theóna, posledne známého člena a možno i predstaveného Múzea (najneskôr po jej smrti zrejme inštitúcia zanikla). Rok jej narodenia, spadá do obdobia medzi rokmi 350-370 pred Kr. a podrobnosti o jej živote nie sú detailne známe. Nedostatok spoľahlivých údajov v niektorých ohľadoch spôsobuje, že informácie o jej živote majú niekedy povahu legendy. Avšak čo s určitosťou vieme je, že sa venovala vede a filozofii, čo samo o sebe v tom čase mohlo byť pre ženu považované za nepatričné. Bola tak takmer jedinou ženou v dejinách antickej filozofie. Jej otec bol jej učiteľom, v matematike a astronómii, a je možné, že ju zámerne pripravoval na rolu svojej pokračovatelky.
Hypatia bola svojimi súčasníkmi považovaná za charizmatickú učiteľku a významného učenca s rozsiahlymi odborným vedomosťami. V Alexandrii požívala všeobecnú obľubu a úctu. Aké boli možné dôvody Hypatiinej popularity a spoločenskej prestíže? Súdiac podľa Synesiových dopisov, členovia Hypatiinho kruhu študentov (okrem verejných prednášok) boli k sebe navzájom viazaní veľmi silnými intelektuálnými putami a trvalým osobným priateľstvom, založenými na spoločne zdieľanej ceste k poznaniu. Hypatia v jej rámci bola obrazom intelektuálnej a mravnej dokonalosti, ako výsledok pravého poznania, ku ktorému je možné dospieť iba cestou veľkého duševného a rozumového úsilia. Pre bežných ľudí to je nedosažiteľná méta. A pozoruhodným rysom tohto Hypatiinho okruhu ľudí, študentov, bol fakt, že jeho člennmi sa stávali kresťania rovnako ako i nekresťania. Zrejme kvalita vzdelania bola v tejto dobe stále ešte cenená viac než náboženská příslušnosť. Skutočnosť, že Hypatia po búrlivých udalostiach sprevádzajúcich vypálenie Serapidovho chrámu, pôsobila v Alexandrii ako nekresťanka, napovedá, že jej názory ju nestavali do konfliktu s kresťanmi. Jej pohanstvo malo pravdepodobne viac intelektuálny a filozofický rozmer.
Hypatiine znalosti najmä z oblasti astronómie boli značné. Určite vieme, že sa podieľala na vydaní Theónovho komentára k Ptolemaiovmu Almagestu a pravdepodobne i na jeho usporiadaní Euklidových Základov. Hypatia nepochybne disponovala pre vedu veľkým nadaním. Jej samotnej je pripisované autorstvo niekoľkých prác z oborov, v ktorých bol činný jej otec. Príkladom sú konštrukcia a asi zdokonalenie astrolábu (astronomický prístroj a kalkulátor na merania na oblohe) či hydroskop. Je autorkou viacerých pojednaní z geometrie a algebry, asi najpopulárnejšie je jej pojednanie o kuželosečkách. Venovala sa aplikáciám matematiky. Po otcovej smrti ju možno považovať za vedúcu osobnosť matematiky tej doby vôbec. Niektorí historici tvrdia, že Hypatia reprezentovala komplexný a vysoko sofistikovaný systém, založený na tradícii alexandrijského Múzea a spájujúci vedecké poznanie a nábožensky neutrálny novoplatonismus do jedného celku. Trochu nadnesene to môžeme popísať aj ako dosiahnutie pravého poznania v podstate, ktoré je „nepopísateľné – vyžadovalo si duševné úsilie, etickú súdržnosť a túžbu po nekonečnu.“
Hypatia sa nikdy nevydala a pravdepodobne viedla celibátny život, čo asi bolo v súlade s Platónovými ideami za zrušenie rodinného systému. Byzantský lexikón z 10. storočia, ju opisuje ako „mimoriadne krásnu ženu s peknými tvarmi, obdarenú schopnosťou reči a logického prejavu, vo svojom konaní rozumná, prihliadajúca na verejný záujem, … v meste sa tešila obľube a bol jej priznávaný osobitný rešpekt.“ Ak teda môžeme veriť historikom, Hypatia bola nielen inteligentná, ale tiež neobyčajne krásná žena. Na svoju dobu viedla neobvyklý život. Pôsobila vo verejných veciach, bola nezávislá, praktická a ctnostná. Obliekala sa do mužského rúcha, ktoré nosili učenci. Pohybovala sa po meste slobodne a nerešpektovala zaužívané normy pre správanie žien. K jej obdivovateľom patril aj prefekt Alexandrie, Orestes. Napokon jej vzťah s prefektom viedol k jej smrti.
Medzi časom jej života a našou dobou sa Hypatia stala symbolom feministiek, mučeníkom pohanov a ateistov a mnohokrát osobnosťou v beletrii. Tiež je hlavnou postavou a hrdinkou vo filme Agora, ktorý rozpráva príbeh nielen o múdrej Hypatii a jej živote, ale tiež dobe, kedy zo starovekých chrámov odchádzali starí bohovia a nastupovali nové náboženstvá. Hypatiu stvárnila oskarová britská herečka Rachel Weisz (manželka herca Daniela Craiga, známeho hlavne ako James Bond).
Michael Deakin, autor knihy Hypatia of Alexandria: Mathematician and Martyr, o nej napísal: „Takmer osamotená, prakticky posledná akademická osoba, zastavajúca intelektuálne hodnoty, rigoróznu matematiku, asketický neoplatonizmus, kľúčovú úlohu mysle a zdržanlivosť či umiernenosť v občianskom živote.“ Áno, pravdepodobne sa stala obeťou náboženského fanatizmu, ale zostáva aj v dnešných moderných časoch pre nás všetkých, ženy aj mužov bez rozdielu, nekonečnou inšpiráciou.
