Pozoruhodná kapacita Leonarda da Vinciho pre starostlivé pozorovanie z neho urobila úžasného umelca a brilantného vedca. Dokázal porovnať rýchlosť pohybu vtáčieho krídla smerom nadol a nahor. Všimol si rozdiely medzi tepnami prenášajúcimi krv zo srdca a žilami, ktoré prinášajú krv späť tak, aby nakreslil presné modely ľudského obehového systému. Jeho portrétne obrazy boli priekopnícke, pretože Leonardo ako prvý ukázal presné svalstvo na tvári a krku.
Okrem uplatnenia schopnosti vnímať očami umelca vedecké témy, Leonardo prijal umelecké a inžinierske výzvy, ktoré vychádzali z jeho znalostí geológie, počasia, hydrológie, botaniky a mnoho ďalšieho. Prirodzeným stavom mysle Leonarda bolo integrovať umenie, dizajn, inžinierstvo a vedu. Tento integračný duch inšpiroval aj iných legendárnych vedcov, ako sú John James Audubon, Louis Pasteur, Ada Lovelace a Buckminster Fuller.
V 20. storočí sa učenci začali zameriavať na určité témy a rozdrobovať (fragmentovať) akademické disciplíny. Avšak nedávno vedci tento prístup začali prehodnocovať a upozorňovať na hodnotu spájania disciplín (value of bridging disciplines), s cieľom inšpirovať objavovanie a inováciu.
Ak vás tento článok zaujal, originálny text nájdete na THE CONVERSATION, Leonardo joined art with engineering
