Je zrejmé, že v čase internetu, máme ako investori podstatne ľahší prístup k informáciám ako kedykoľvek predtým. Naše súčasné investičné rozhodovanie je ovplyvňované veľkým objemom dát. Opticky sa zdá, že táto nadmerná úroveň údajov je veľmi pozitívna. Veď kto nechce viac „dôkazov“ o tom, že naše rozhodnutia sú správne? A naozaj potrebujeme viac informácií? Sme ich schopní vôbec spracovať? Tieto a podobné otázky si častokrát kladú aj agentúry spravodajských služieb. V tomto článku nájdete odpovede ako to je s našim prístupom k čoraz väčšiemu množstvu informácií a našimi schopnosťami robiť správne rozhodnutia.
V prvom rade, na túto tému sa urobilo niekoľko štúdií a väčšina dospela k rovnakým záverom. K známym a citovaným študiám patrí predpovedanie výsledkov vysokoškolského amerického futbalu. V tomto teste cieľom bolo zistiť aký je vplyv dodatočných informácií na schopnosť jednotlivca predpovedať výsledky hry. A taktiež ako tieto ďalšie informácie vplývajú na sebadôveru účastníkov testu v správny výsledok. Inými slovami povedané, úlohou účastníkov bolo predpovedať víťazov na základe určitých štatistických dát.
Tieto informácie im postupne pridávali v určitých blokoch a po každom kole predpovedí dostali ďalší doplňujúci blok informácií. Testovaní priebežne aktualizovali svoje názory – predpovedali víťazov a svoju sebadôveru vo svoje hodnotenie. Cieľom tohto experimentu bolo pochopiť, ako zvýšená informácia ovplyvňuje presnosť a našu dôveru vo výsledok. Aký bol výsledok tohto testu? Podľa výsledkov štúdie, so zvyšujúcim objemom informácií sa presnosť zvýšila len mierne.
Ak si predstavíme grafickú závislosť presnosti a počtu informácií, tak krivka bola viac menej plochá. Iná situácia bola pri sebadôvere. S rastúcim počtom dát, sebadôvera v správnosť odhadov u účastníkov testu výrazne rástla. Platí, že akonáhle disponujeme značným množstvom informácií, zdanlivo javiacich sa ako relevantné, naše presvedčenie, že robíme správne rozhodnutie, môže byť výrazne povzbudené. Hoci tento posun našej sebadôvery častokrát nie je opodstatnený.
Tento výskum bol urobený s amatérmi a jednotlivé bloky informácií boli poskytované náhodne. Ako by to bolo v prípade profesionálov, ktorí sú schopní vybrať také informácie, ktoré považujú za najdôležitejšie? Podľa nepublikovanej štúdie citovanej americkou tajnou služnou CIA (1973) výsledky u profesionálov sú rovnaké. V tejto štúdii zvolili podobný prístup, avšak účastníkmi boli skúsení handicapéri z dostihových súťaží.
Na rozdiel od prvej štúdie tu mali handicapéri možnosť zoradiť dostupné informácie podľa vnímania dôležitosti (zo zoznamu 88 premenných) a potom museli predpovedať víťaza. Najprv keď mali 5 informácií, potom 10, 20 a 40 (podľa poradia ako si určili preferencie). Získané výsledky boli podobné ako pri vyššie uvedenej štúdii s futbalom. Kým presnosť ich odhadu bola viac menej konštantná, napriek tomu, že mali sprístupnené ďalšie nové a nové informácie, ich sebadôvera s rastúcim počtom dát sa zvyšovala.
Čo tieto výsledky štúdií znamenajú pre nás investorov? V podstate dva dôležité závery, ktoré by sme ako investori mali mať na pamäti. Po prvé, pravdepodobne existujú aj menej relevantné informácie, než si sami myslíme. A po druhé, existuje celá rada negatívnych faktorov okolo zhromažďovania príliš veľa informácií. A jedným z nich je naša prílišná alebo ak chceme nadmerná sebadôvera. Viac informácií nemusí automaticky vždy viesť k lepším rozhodnutiam. Pri investovaní na finančných trhoch, siahodlhé a obšírne investičné research reporty častokrát obsahujú len malý kúsok dôležitej informácie. A zvyšok je tak povediac „balast“, ktorý nemá významný vplyv na pozitívny investičný výsledok.
Ak je to tak, prečo potom existuje tak vysoká snaha mať neustále viac a viac informácií? Je za tým viacero dôvodov. Tak napríklad, že nevieme, ktoré informácie sú relevantné a preto zbierame všetko, čo vieme nájsť. Súčasne sa snažíme zistiť, ktoré informácie nám hovoria rovnakú vec. Plus na náhodných finančných trhoch obvykle „šum“ zamieňame za relevantné informácie. A ak naše rozhodnutia nie sú správne, potom chceme aspoň preukázať, že sme urobili veľa výskumu (research), aby sme to podporili. Bolo by zložité predať naše investičné idey a výstupy, ak zjednodušíme naše rozhodovanie na niekoľko vybraných premenných.
Ak urobíme naše jednoduché rozhodnutia a budú založené iba na malom rozsahu informácií, mohlo by to vzbudzovať zdanie, že sme leniví, nešikovní, nebystrí a nevyzretí. Pretože pri investičnom rozhodovaní sa cítime komfortnejšie a istejšie – máme vyššiu sebadôveru, ak je podporené ďalšími dôkazmi. A možno niektoré informácie prestávajú byť relevantné, pretože sa život zmenil a zmenili sa okolnosti, apod. Táto kombinácia faktorov a mohých ďalších znamená, že je veľmi náročné sa nezamerať ešte viac na zhromažďovanie všetkých dostupných informácií. A preto máme tendenciu získavať stále nové a nové a ďalšie „tony“ informácií. Čo odčerpáva naše limitované prostriedky a čas. Namiesto toho, aby sme sme hľadali identifikáciu takých informácií, ktoré sú pre naše investičné rozhodovanie dôležité.
Viac informácií môže teda viesť k našej nadmernej sebadôvere. Pre správne pochopenie, nehovoríme o tom prípade, že viac informácií by nemalo mať za následok väčšiu presnosť pri rozhodovaní. Hovoríme o tom, že by mohlo viesť k tomu, že budeme v našich rozhodnutiach čoraz viac sebaistejší si sami sebou a zle „nakalibrovaní“ v našich úsudkoch. Zatiaľ čo sme častokrát presvedčení, že „nové“ informácie podporujú naše rozhodnutia, pri mnohých situáciách to môže byť len ďalší dôkaz, ktorý opakuje predchádzajúce informácie len v inej forme, apod.
Problém prostredí poznačených neistotou a náhodnosťou (vrátane finančných trhov) je že, veci vyzerajú, že sú dôležité, a v skutočnosti nie sú. A keď dostávame viac informácií, sme náchylní ešte viac nadobúdať presvedčenie o tom, že v našich rozhodnutiach sme presnejší. Ale v realite to tak nemsuí byť. A to môže spôsobiť anomálnu situáciu, keď naše správanie, hoci je dôsledné a konzistentné, v skutočnosti vedie k tomu, že robíme horšie investičné rozhodnutia z dôvodu falošnej sebaistoty.
Nájsť rovnováhu, medzi vykonávaním dostatočného výskumu (research) a byť príliš sebaistým v dôsledku nadmerného zhromažďovania nadbytočných údajov, je náročná úloha. Avšak všetci investori by sme sa mali viac zamyslieť nad tým, čo sú relevantné informácie. Našim cieľom by nemalo byť iba za každú cenu získavanie ďalších. V článku spravodajskej agentúry CIA „Naozaj potrebujeme viac informácií?“ publikovanom na ich portáli (www.cia.gov, Do You Really Need More Information?) dospeli k nasledovným zisteniam a záverom. „Problémy spojené s analýzou u spravodajských služieb sú často pripisované nedostatku dostupných informácií. Americká spravodajské komunita (US Intelligence Community združuje 16 amerických spravodajských agentúr, vrátane CIA) preto intenzívne investuje do zlepšených systémov zhromažďovania informácií, zatiaľ čo manažment analýzy si sťažuje, že v porovnaní s tým, len malé prostriedky sa venujú zvyšovaniu analytických prostriedkov, zlepšovaniu analytických metód alebo lepšiemu pochopeniu kognitívnych procesov spojených s vykonávaním analytických úsudkov.“ Tento článok CIA spochybňuje často implicitný predpoklad, že nedostatok informácií je hlavnou prekážkou správnych spravodajských úsudkov.
Vedeniu a manažmentu spravodajských služieb, ktorí sú zodpovední za lepší výsledok spravodajstva, tieto zistenia pripomínajú, že tento cieľ možno dosiahnuť ako a) zlepšovaním analýzy tak i b) zberom informácií. Článok pripomína, že zdá sa, že existujú praktické obmedzenia týkajúce sa toho, koľko možno získať prostredníctvom úsilia zameraného na zlepšenie zberu informácií. Naproti tomu na druhej strane existuje otvorené a veľmi plodné pole pre vynaliezavé úsilie ako zlepšovať analýzu. Toto úsilie by sa malo zamerať na zlepšenie mentálnych modelov používaných analytikmi pri interpretácii informácií a analytických procesov, ktoré sa používajú na ich vyhodnotenie. A aj keď to bude náročné dosiahnuť, je to pre efektívnu spravodajskú analýzu veľmi dôležité. Pretože v tomto prípade aj malé zlepšenia môžu mať podstatne väčší úžitok.
Neustále používame internet a sme obklopení novými a ďalšími informáciami. Je len na nás čo s nimi budeme robiť. Asi najednoduchšou radou je dodržať zásadu jednoduchosti „keep it simple“. Každý si musíme nájsť svoj vlastný heuristický prístup, ktorý bude založený na vlastnej skúsenosti, odhade, intuitívnom úsudku a zdravom rozume. V priebehu rokov som si vytvoril svoju vlastnú heuristiku, ktorá mi pomáha vo svete oceánu informácií. Určite každý potrebujeme mať sebadôveru v naše schopnosti.
Ale nemali by sme sa stať príliš sebavedomými. Istá miera pokory sa aj tu vypláca. Neexistuje žiadna náhrada za vlastné skúsenosti. Čím viac sme vystavení vonkajšiemu svetu, tým viac múdrosti získame. A s touto múdrosťou zistíme, že naše preťaženie informáciami je lepšie zvládnuteľné, keď dokážeme lepšie selektovať, filtrovať, vyhodnocovať, apod. to podstatné a teda relevatné v tom nekonečnom mori údajov. A takto usporené prostriedky a čas venujeme viac v prospech zlepšenia našich investičných stratégií, analytických modelov a úsudkov, apod. a nie prílišnému naháňaniu sa za všetkými informáciami.
