Počas dlhodobej histórie koruna úspechu v oblasti vedeckých triumfov bola a je väčšinou doménou mužov. Nie je to ani tak kvôli nejasným tvrdeniam, že muži sú intelektuálne schopnejší ako ženy, ale preto, že ženy určitým spôsobom prekážali pri dosahovaní týchto lukratívnych míľnikov. Príležitosti na vzdelávanie, ktoré mali ženy k dispozícii, boli obvykle podmanené mužmi. A tak vo vede, predovšetkým v matematike, sme svedkami pretrvávajucého stereotypného rizika, ktore upiera rovnaké príležitosti ženám. Všetci predchádzajúci 55 nositelia Fieldsových medailí boli od samotného začiatku udeľovania tohto synonyma „Nobelova cena Matematiky“ (od roku 1936) výlučne muži. Až v roku 2014 iránska matematička Maryam Mirzakhani poprela všetky tieto zaužívané normy a získala Fieldsovu medialu, najprestížnejšiu medzinárodnú cenu, ktorá sa udeľuje najlepším matematikom vo veku do 40 rokov za vynikajúce matematické objavy.
Maryam Mirzakhani sa narodila 12. mája 1977 v iránskom hlavnom meste Teherán. Bola dcérou Ahmada Mirzakhaniho, elektrotechnického inžiniera a Zahra-ie Haghighi. Podľa Maryam jej rodičia ju veľmi podporovali a povzbudzovali, podnietili v nej dôležitosť mať radostné povolanie, ktoré ju napokon viedlo k hviezdnej kariére.
Keď bola dieťa, predstavovala si seba ako spisovateľku, neustále vytvárajúca vymyslené príbehy a nakupujúca v kníhkupectve náhodné knihy. Študovala na Tehran Farzanegan School, ktorá je súčasťou National Organization for Development of Exceptional Talents (NODET). Jej medzinárodná sláva vzrástla v roku 1994, keď získala zlatú medailu v Medzinárodnej matematickej olympiáde a o rok neskôr v roku 1995 dosiahla plné skóre 42 bodov a získala ďalšiu zlatú medailu. Titul bakalára získala na Sharif University of Technology, prestížnej inštitúcii v Iráne pre inžinierske a fyzikálne vedy.
V roku 2004 Maryam získala doktorát na Harvarde za svoju dômyselnú prácu na tému „Simple Geodesics on Hyperbolic Surfaces and Volume of the Moduli Space of Curves“. Práca bola považovaná za jej akademický veľký skok. Podľa McMullena, tiež nositeľa Fieldsovej medaile, pod ktorého vedením na Harvarde pracovala, Maryam, pokiaľ šlo o matematiku, mala smelé ambície. V roku 2008 po ukončení štúdia na Princetone sa stala profesorkou matematiky na Stanforde.
Mirzakhanina obdivudodná práca v podstate vychádzala z práce na trajektóriách biliardovej gule odrážajúcej sa na biliardovom stole, pokrývajúca celú určitú oblasť. Mnoho jej prác bolo spojených s Dr. Alexom Eskinom z Univerzity v Chicagu, ktorý opísal Maryam ako neobyčajne optimistickú osobnosť. Mirzakhani sa pustila do riešenia jedného z najzložitejších problémov v histórii geodetiky, pričom v roku 2013 napísala spoločne s Eskinom 170-stranovú prácu na tému “Invariant and stationary measures for the SL(2,R) action on Moduli space”. Jej manželom bol český teoretický informatik Jan Vondrák, s ktorým sa zoznámila na univerzite v Stanforde. Dcéra Anahita se jej narodila v roku 2011.
V roku 2014, jej sústredené úsilie, bolo vysoko ocenené medzinárodným kongresom Medzinárodnej matematickej únie (IMU). Maryam Mirzakhani získala Fieldsovu medailu za „jej vynikajúce príspevky k dynamike a geometrii Riemanových povrchov a ich modulárne priestory“ na Medzinárodnom kongrese matematikov v Soule. Toto ocenenie bolo prejavom uznania jej kultivovaného a vysoko originálneho prínosu k oblastiam geometrie a dynamických systémov, osobitne k pochopeniu symetrie zakrivených priestorov. Popri jej prácach súvisiacich so správaním sa povrchov v modulárnom priestore, jej výskum zahŕňal aj Teichmüllerovu teóriu, hyperbolickú geometriu, ergodickú teóriu a symplectickú geometriu. IMU vo svojom vyhlásení uviedla, že Maryam stelesňuje vzácnu kombináciu vynikajúcich technických schopností, odvážnych ambícií, ďalekosiahlej vízie a hlbokej zvedavosti.
DÔLEŽITÉ JE NIELEN ČO ROBILA, ALE AJ KTO BOLA MARYAM MIRZAKHANI
Bohužiaľ, keď bola poctená Fieldsovou medailou, bojovala už so svojou poslednou výzvou. V roku 2013 jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka, ktorej v 14. júla v roku 2017 vo veku 40 rokov napokon podľahla. Matematická a vedecká obec tak stratila svoje veľké intelektuálne bohatstvo. Bola vzorom nielen pre tisíce dievčat, či chlapcov po celom svete, ale aj pre nás všetkých. Profesor fyziky na Harvardskej univerzite Cumrun Vafa o nej povedal, „Patrila celému ľudstvu bez ohľadu na pohlavie a národnosť.“
Maryaminin prínos do matematiky si budeme veľmi dlho pamätať. Ale rovnako dôležitý je jej odkaz ako pretrvávajúci vzor pre nás všetkých. Maryam bola Iránčanka, žena a imigrantka do Spojených štátov. Napriek týmto všetkým handicapom, Maryam svoj talent, ktorý bol vypestovaný v Iráne a neskôr podporený v USA, skvele rozvinula. A jej dosiahnuté úspechy diskvalifikujú mnohé xenofóbne stereotypy, ktoré sú častokrát povzbudzované politikou strachu. Na záver, povedané slovami Hazhira Rahmandada, iránskeho vedca a profesora systémovej dynamiky na MIT: „Jej smrť bola jednou z najbolestnejších udalostí v mojom živote. Mirzakhanino spojenie literatúry a matematiky, aby lepšie pochopila svet, ju urobilo naozaj neobyčajnou.“ Maryam Mirzakhani a jej život asi najlepšie vystihujú slová, „nezlomné pokroky tvrdo pracujúceho génia“.
