Martin Rees, britský kozmológ a astrofyzik, spomína, „Krátko potom, čo som sa v roku 1964 zapísal ako študent na Cambridgskú univerzitu, stretol som sa so študentom, ktorý sa zapísal na štúdium dva roky predo mnou, stál nestabilne na nohách a hovoril s veľkými ťažkosťami. Bol to Stephen Hawking. Nedávno mu diagnostikovali degeneratívne ochorenie a predpokladalo sa, že nebude žiť tak dlho, aby dokončil svoje doktorandské štúdium. Ale žil až do veku 76 rokov a zomrel 14. marca 2018.
Už len iba obyčajné prežitie by bolo medicínskym zázrakom, ale on rozhodne nielenže prežil. Stal sa jedným z najslávnejších vedcov na svete, uznávaným ako vedúca vedecká osobnosť sveta v oblasti matematickej fyziky, pre jeho najpopulárnejšie knihy o priestore, čase a vesmíre a pre jeho úžasný triumf nad nepriazňou osudu. Málokto, ak vôbec niekto, z Einsteinových nástupcov urobil viac, aby prehĺbil naše poznatky o gravitácii, priestore a čase.
Narodil sa v Oxforde v Anglicku ako prvé dieťa Franka a Isobely Hawkingovcov. Študoval na St Albans School v Hertfordshire a na University College, Oxford, kde získal titul v prírodných vedách. Následne odišiel na Cambridge University, kde na Trinity Hall získal doktorát (PhD.) v kozmológii.
Ako napísal v spomienke na Hawkinga profesor Rees, „Počas niekoľkých rokov od nástupu svojej choroby bol viazaný na invalidný vozík a jeho reč bola nezrozumiteľným škrekom, ktorý by mohli interpretovať len tí, ktorí ho poznali. Ale v iných ohľadoch mu štastena priala. Oženil sa s rodinnou priateľkou, Jane Wildeovou, ktorá pre neho a ich deti Roberta, Lucy a Tima, poskytla oporný život domova.
Hawking pracoval na základných zákonoch fungovania vesmíru. S Rogerom Penrosom dokázal, že Einsteinova obecná teoria relativity predpovedá, že čas a priestor majú počiatok vo Veľkom tresku a koniec v čiernych dierach. Tieto výsledky dokazujú, že je nevyhnutné zladiť všeobecnú relativitu s kvantovou teóriou, ďaľším významným vedeckým objavom prvej polovice 20. storočia. Jedným z dôsledkov týchto výskumov bol tiež jeho objav, že čierne diery by nemali byť úplne čierne, ale mali by emitovať žiarenie a prípadne sa i postupne zmenšovať a nakoniec úplne zmiznúť.
Profesor Rees ďaľej hovorí, „Stephen bol zvolený do Kráľovskej spoločnosti, hlavnej vedeckej akadémie Spojeného kráľovstva, vo veľmi mladom veku 32 rokov. Pritom bol tak chatrný, že väčšina z nás si myslela, že nemôže znášať žiadne ďaľšie zaťaženie. Ale pre Stephena to bol ešte len začiatok. Pracoval v tej istej budove ako ja. Často som tlačil jeho invalidný vozík do svojej kancelárie a požiadal ma, aby som mu otvoril zložitú knihu o kvantovej teórii – vede atómov, nie o téme, ktorá ho až doteraz zaujímala. Sedel nehybne celé hodiny; bez pomoci nemal ani možnosť obrátiť stránky. Premýšľal som vtedy nad tým, čo prechádza jeho mysľou, keď strácal sily. Ale do roka prišiel s najlepšou myšlienkou pokrytou rovnicou a povedal, že ju chcel na náhrobnom kameni.
Najtichší ľudia majú najhlasnejšiu myseľ
Veľkolepé pokroky vo vede obecne zahŕňajú objavenie spojenia medzi fenoménmi, ktoré sa zdajú byť až do toho okamihu koncepčne nespojené: napríklad Isaac Newton si skvele uvedomil, že sila spôsobujúca pád jablka bola rovnaká ako sila, ktorá drží mesiac a planéty na orbite. Hawkingov moment heuréky odhalil dômyselné a nečakané spojenie medzi gravitáciou a kvantovou teóriou: predpovedal, že čierne diery nebudú úplne čierne, ale charakteristickým spôsobom sa vyžarujú. Bekensteinov koncept, že čierne diery mali „entropiu“, bola viac ako len analógia.
Jeho vedecké publikácie (cca. asi dvesto), aj keď sú vedeckými odbornými dielami sú čiastočne aj populárnonaučné a zrozumiteľné aj širšej verejnosti. Príkladom je jeho Stručná história času (A Brief History of Time), Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell), Ilustrovaná Teória všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria vôbec k najčítanejším knihám na svete.
V roku 2014 vznikol úžasný, výnimočný, emotívny a reálny životopisný film Teória všetkého, ktorý bol natočený podľa spomienok Jane (Travelling to Infinity: My Life with Stephen), prvej maželky Stephena Hawkinga. Film je súčasne poctou svetovému fyzikovi a skvelým vyrozprávaním neuveriteľného a inšpiratívneho príbehu tejto dvojice.
Smrť Stephena Hawkinga nás v marci tohto roka podnietila venovať chvíľku a premýšľať nad veľkolepým vplyvom tohto fyzika na vedecký svet, nad nespočetným množstvom jeho výskumu, ktorý ovplyvnil spôsob, akým premýšľame o vesmíre. A ako sa ukázalo po jeho smrti, jeho výskum nebol úplne dokončený. 2. mája 2018 bol zverejnený Hawkingov záverečný príspevok v Journal of High Energy Physics a aj keď to nie je úplne vedecky prelomová práca, čo niektoré kanály hlásali, je vcelku zaujímavá. Ide o Hawkingov pohľad na jeden z najdiskutovanejších konceptov teoretickej fyziky: multiverzum.
Myšlienka, že existuje viacero paralelných vesmírov, vychádza z inflácie, neuveriteľne rýchlej expanzie vesmíru hneď po Veľkom tresku, pri opakovaných výbuchoch rýchlostí rýchlejšie ako svetlo. Mnoho vedcov si myslí, že počas týchto výbuchov sa najmenšie prírastky energie na kvantovej úrovni naakumulovali do väčších kapsúl priestoro-času – efektívneho celku jednotlivých vesmírov, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú všade, v stále sa rozširujúcom väčšom multiverze, ktorý ich ukrýva.
Prihlásenie sa k tomuto pohľadu v podstate predpokladá, že ak multiverzum pokračuje v inflácii, jednotlivé vesmíry sa vytvárajú donekonečna. Pre niektorých vedcpv to je ťažko stráviteľné. A môžeme počítať medzi tých skeptikov aj Hawkinga a Thomasa Hertoga z belgickej University of Leuven, jeho spoluautora tejto poslednej práce.
Preto Hawking a Hertog vytvorili rámec pre jednoduchší model multiverza, ktorý obmedzuje, koľko nových vesmírov by sa mohlo vytvoriť, a zabezpečuje, aby boli akceptované rovnaké zákony fyziky ako ich poznáme z násho známeho vesmíru. Na rozdiel od starších teórií multiverza, ktoré volali po vesmíroch prázdnych a plných, volatilných a fádnych, mŕtvych v okamžiku alebo s dlhým životom pred nimi, by to bolo vernejšie k laickej koncepcii paralelných vesmírov.
Nová práca je istou aktualizáciou jeho návrhu „bez hraníc“, čo v 80. rokoch vypracoval Hawking a americký fyzik James Hartle. Použitím novej matematiky odvodenej od teórie strún, ktorá v 80. rokoch nebola k dispozícii, Hawking a Hertog dosiahli záver, že náš vlastný vesmír je kompatibilný s touto myšlienkou a že náš multiverzum je menší ako to, čo by sme mohli očakávať od nekonečnej inflácie.
Stephena Hawkinga, tragická choroba zasiahla keď mal len 22 rokov. V tomto momente, keď mu diagnostikovali smrteľnú chorobu, jeho očakávania klesli na nulu. On sám povedal, že všetko, čo sa stalo neskôr, bolo bonusom. Ale napokon jeho truimfálnym úspechom bol jeho samotný život. Jeho meno bude navždy žiť vo vedeckých časopisoch. Milióny ľudí po celom svete máme naše vesmírne horizonty rozširené aj vďaka jeho best-sellerom. A ešte viac, všetci na svete sme boli inšpirovaní jedinečným bezprecedentným a neopakovateľným príkladom dosiahnutia niečoho aj vtedy, keď všetky šance boli proti: Hawkingovým prejavom úžasnej vôle a odhodlanosti.
