Stručne, pí je grécke písmeno pre p, alebo π a je to pomer obvodu kruhu k jeho priemeru. Bez ohľadu na veľkosť kruhu je tento pomer vždy rovný pí. V desiatkovej forme je jeho hodnota približne 3,14. Avšak pí je iracionálne číslo, čo znamená, že nemá ani konečnú hodnotu (ako napríklad 1/4 = 0,25) a ani sa nikdy neopakuje (ako napríklad 1/6 = 0,1666666 …). Pre iba 18 desatinných miest hodnota pí je 3.141592653589793238. Preto je užitočnejšia skratka pomeru obvodu kruhu a jeho priemeru. Podľa Petra Beckmanna, amerického profesora a autora knihy „História Pí“ bolo grécke písmeno π prvýkrát použité pre tento účel v roku 1706 Williamom Jonesom, a stalo sa štandardnou matematickou notáciou približne o 30 rokov neskôr.
Skúsme krátky experiment: Pomocou kružidla nakreslime kružnicu. Vezmime kúsok šnúrky a umiestnime ju presne okolo kruhu (kružnice). A teraz šnúrku roztiahnime; jej dĺžka je to, čo voláme obvod kruhu. Zmerajme obvod pravítkom. Potom zmerajme priemer kruhu. (priemer je úsečka z jedného bodu na kružnici k opačnému bodu na kružnici, pričom prechádza stredom kruhu) Ak podelíme odvod kruhu jeho priemerom, dostaneme približne 3,14 – bez ohľadu na to, akú veľkosť kruhu vyberieme! Väčší kruh bude mať väčší polomer (polovica priemeru), ale pomer zostane vždy rovnaký. Ak by sme mohli merať a deliť dokonale, získali by sme 3.141592653589793238 … , alebo pí.
Inak povedané, ak odstrihneme šnúrku s dĺžkou priemeru kruhu, vždy budeme potrebovať na obvod tohto kruhu asi 3-x dlhšiu šnúrku.
Pí sa najčastejšie používa pri určitých výpočtoch týkajúcich sa kružnice, kruhu. Pí nielen súvisí s obvod a priemerom. Je úžasné, že tiež spája priemer alebo polomer kruhu so vzorcom pre výpočet jeho obsahu. Navyše pí sa častokrát neočakávane objavuje v mnohých matematických situáciách. Napríklad suma nekonečného radu
1 + 1/4 + 1/9 + 1/16 + 1/25 + … + 1 / n2 + … je π2 / 6
Zdroj: GIPHY
Význam pí bol objavený už minimálne pred 4 000 rokmi. Podľa „História Pí“ už okolo roku 2000 pred naším letopočtom, Babylončania a Egypťania (prinajmenšom) si boli vedomí existencie a dôležitosti konštanty π, vediac, že každý kruh má rovnaký pomer obvodu k priemeru. Babylončania a Egypťania mali len hrubé numerické aproximácie hodnoty pi, neskôr matematici v starovekom Grécku, najmä Archimedes, zlepšili tieto aproximácie. Začiatkom 20. storočia bolo známych okolo 500 číslic pi. Vďaka počítačom dnes poznáme viac ako prvých šesť miliárd číslic Pí.
