Každý rok nám veda ponúka nový zoznam historických príležitostí, ktoré sú ideálne vhodné pre celoročný zoznam TOP 10. Bohatá história vedy je zárukou pre nekonečnú ponuku pozoruhodných výročí. Storočia od narodenia, úmrtia alebo významné objavy popredných vedcov, resp. ich okrúhle zlomky či násobky, ponúkajú dobrú príležitosť si pripomenúť minulé úspechy a kontext pre zhodnotenie súčasnej vedy. Ak vynecháme epidémie, prírodné katastrofy, ešte vždy máme aj pre rok 2018 veľký priestor pre matematiku, medicínu, astronómiu a kvantovú fyziku.
10. Kvantová teleportácia (25. výročie)
V marci 1993 Charles Bennett z IBM nadchol všetkých fanúšikov sci-fi na stretnutí fyzikov v Seattli tým, že objavil teóriu kvantovej teleportácie. Bennett popísal, ako kvantoví experimentátori Alice a Bob by mohli využiť kvantové entanglement (spletenec), aby vymazali identitu kvantovej častice na jednom mieste a obnovili ju na vzdialenom mieste. Podobne ako keď kapitán Kirk zmizol v hviezdnej lodi Enterprise a znovu sa objavil na inej planéte. Nie, nebolo to kúzlo. Alice a Bob každý musia mať jednu z dvoch z spletených (entanglement) kvantových častíc. Ak chce Alice teleportovať kvantovú časticu Bobovi, musí ju nechať interagovať so svojou spletenou časticou a poslať výsledok Bobovi e-mailom (alebo textom, telefonickým hovorom, apod). Táto interakcia ničí Alicinu kópiu častice, ktorá má byť teleportovaná, ale Bob ju môže rekonštruovať pomocou jeho zapletenej častice ihneď po tom, ako mu ju Alica poslala e-mailom. V roku 1993 to bola len myšlienka, ale o niekoľko rokov neskôr sa to celé úspešne demonštrovalo v laboratóriu.
9. Arnold Sommerfeld (150. narodeniny)
Narodil sa 5. decembra 1868 v meste Königsberg (Kaliningrad, Královec) v Prusku. Arnold Sommerfeld zohral dôležitú úlohu pri podpore skoršej kvantovej teórie v čase, keď Niels Bohr predstavil svoj kvantový model atómu. Sommerfeld preukázal, ako rozšíriť kvantové idey z cirkulárnych na eliptické dráhy elektrónov, čo z neho vytváralo istého „Keplera pre Bohrovho Kopernika“. Sommerfeld patril k jedným z prvých silných podporovateľov Einsteinovej špeciálnej teórie relativity. Učil mnohých známych fyzikov, tzv. „star“ 20. storočia, medzi jeho študentov patrili Wolfgang Pauli, Werner Heisenberg a Hans Bethe.
8. Jean Fourier (250. narodeniny)
Jean Baptiste Joseph Fourier, francúzsky matematik a fyzik, sa narodil 21. marca 1768. Najviac sa preslávil skúmaním Fourierových radov a ich aplikáciou k problémom tepelných tokov. Fourierove rady, aj keď s trochou nedôverčivosti, získali svoju dôležitú pozíciu v modernej matematike. K jeho najznámejším úspechom patrí Fourierova veta, ktorá umožňuje, aby sa zložité periodické procesy rozdelili na sériu jednoduchších vlnových pohybov. Má široké uplatnenie v mnohých oblastiach fyziky a inžinierstva.
7. James Joule (200. narodeniny)
James Joule sa narodil 24. decembra 1818 v bohatej a váženej pivovarníckej rodine. Pivovar mu poskytol priestor, kde mohol rozvinúť svoje výnimočné experimentálne zručnosti. Venoval sa zlepšeniu efektivity elektrických motorov, meraniu práce a tepla vyrobeného elektrinou. Jeho experimentálna zručnosť ho viedla k presnému stanoveniu množstva práce potrebnej na výrobu množstva tepla a vzťahu medzi teplom a elektrickou energiou. Poukázal na to, že energia v priebehu práce je zachovaná, inými slovami povedané energia nikam nemizne, iba prechádza do iných foriem. Dnes je tento zákon známy ako zákon zachovania energie. V tom čase žiadne Nobelove ceny neboli, preto Joulovou jedinou odmenou je, že je po ňom pomenovaná jednotka práce a energie Joule (J).
6. Henrietta Swan Leavittová (150. narodeniny)
Americká astronómka, narodila sa v Massachusetts dňa 4. júla 1868. Henrietta Swan Leavittová navštevovala Oberlin College v Ohiu a potom Radcliffe College, kde študovala astronómiu. Jej vynikajúce akademické výsledky zaujali Edwarda Pickeringa, riaditeľa Harvardskej observatória, kde najprv dobrovoľne asistovala pri výskume a neskôr získala stálu prácu. Pracovala na mapovaní hviezd najnovšími fotografickými a spektroskopickými metódami, následne na meraniach jasnosti tisícok hviezd. Niektoré z týchto hviezd menia v priebehu času svoju jasnosť a jedna z nich, Delta Cephei, sa stala prototypom takýchto hviezd a dala im meno Cepheida (Cefeida je premenná hviezda vykazujúca veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Zmeny jasnosti cefeíd vznikajú kvôli pulzovaniu hviezdy. Medzi cefeidy patrí aj jedna z najznámejších hviezd, Polárka).
Leavittová analyzovala tieto Cepheidy dôkladnejšie než jej predchodcovia a všimla si, že jas hviezd sa mení v pravidelnom rozvrhu, ktorý závisel od ich vnútorného jasu. V roku 1908 Leavittová vypracovala „vzťah perióda-svetelnosť“, čo astronómom poskytuje silný nástroj na meranie vzdialenosti k hviezdam a iným astronomickým objektom. Leavittovej práca priniesla veľkú revízie ľudskej koncepcie o vesmíre v 20. storočí. Jej zistenia vzťahu svietivosti pri premenných hviezdach Cepheidov je absolútne zásadný pri transformácii ľudských myšlienok. Po prvé vypovedá o samotnom galaktickom systéme a v druhom rade poskytuje prostriedky na demonštráciu, že galaxie skutočne existujú.
5. Spontánna generácia, popretie tejto teórie (350. výročie)
Už od staroveku príležitostné pozorovania prírody viedli ľudí k presvedčeniu, že život môže spontánne vzniknúť z rozpadajúcej sa organickej hmoty. Teória spontánnej generácie, živé veci sa môžu tvoriť z neživých, boli predložené Aristotelom a boli široko akceptované už tisícročia. Ľudia verili tomu, že by sa z hnilobného mäsa objavili červy. Francesco Redi, taliansky lekár a prírodovedec, narodený 18. februára 1626 v Arezzo, poskytol v roku 1668 proti tejto teórii spontánnej generácie dôkazy v publikovanom článku Esperienze Intorno alla Generazione degl’Insetti. Jeho práca bola hlavným krokom k odstráneniu prijatých dogmatov v biológii a ich náhradením experimentom a rozumom.
4. Objavenie hélia (150. výročie)
18. augusta 1868 bol francúzsky astronóm Jules Janssen svedkom úplného zatmenia slnka v meste Guntur v Indii a zaznamenal farby v spektre slnečných prominencií. Janssen našiel spôsob, ako pozorovať slunečnú korónu aj mimo zatmení a v jej spektre našiel čiary, ktoré nezodpovedali žiadnému zo známych prvkov. Oznámil preto pravdepodobný objav nového prvku, čo vzbudilo velké pobúrenie, avšak súčasne Janssenove pozorovanie potvrdil britský astronóm N. J. Lockeyer, který pre hypotetický prvok navrhol názov hélium. Keďže bolo objavené skôr na Slnku ako na Zemi, dostalo pomenovanie odvodené z gréckeho slova „helios“, čo znamená Slnko. Legenda, zrejme pravdivá, hovorí, že zdokumentované objavy od oboch astronómov prišli na Francúzsku akademiu vied takmer na niekoľko minút zhodne, takže Janssen a Lockyer sa podelili o objavenie žltej čiary.
3. Ignác Filip Semmelweis (200. narodeniny)
Ignác Semmelweis bol maďarský lekár nemeckého pôvodu, narodil sa 1. júla 1818 v Maďarsku a je príkladom ako sa verejné zdravie prenieslo z temných období do moderného veku. Aj tým, že si ľudia uvedomili dôležitosť umývania rúk. Pracoval v nemocniciach vo Viedni, v Pešti a zaoberal sa skúmaním príčin epidémií horúčky šestonedieľok v nemocniciach. Vyslovil teóriu, že nákazu prenášajú sami lekári pri prechádzaní medzi pitevňou a inými oddeleniami. Formuloval zásady antisepsy, ktorých dodržiavanie šíreniu choroby bránilo, a ktoré sa postupne stali všeobecným nemocničným štandardom.
2. Richard Feynman (100. narodeniny)
Jeden z najnekonformnejších teoretických fyzikov, Richard Feynman (narodený 11. mája 1918) sa stal u nás známejší aj vďaka sérií preložených kníh Feymanove prednášky z fyziky. V USA získal širšiu popularitu až neskôr ako člen prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala explóziu raketoplánu Challenger. Medzi fyzikmi bol najviac uznávaný za svoj originálny prístup k kvantovej mechanike a tvorbe kvantovej teórie poľa. Za svoju prácu o kvantovej elektrodynamike Feynman získal v roku 1965 Nobelovú cenu za fyziku. Hans Bethe, ďalší laureát Nobelovej ceny za fyziku, považoval Feynmana za najneobvyklejšieho génia. „Bol to mág,“ povedal Bethe. „Feynman určite bol najoriginálnejším fyzikom, akého som v živote videl.“
1. Noetherovej teorém (100. výročie)
Na ľubovoľnom zozname skvelých matematikov histórie, ktorí boli ignorovaní alebo podhodnotení len preto, že to boli ženy, nájdeme meno nemeckej matičky Emmy Noetherej. Bola jednou z najtalentovanejších matematikov začiatku 20. storočia. Bola povestná obdivuhodnou schopnosťou náhľadu na problémy a elegantnými abstrakciami. V roku 1918 uverejnila teorém, pomenovaný po autorke Teorém Noetherovej, ktorý je významnou vetou teoretické mechaniky. Ukazuje súvislosti symetrie a zákonov zachovania energie. Význam vety je pre modernú fyziku zásadný. Emmy relatívne jednoduchou, elegantnou a jasnou matematickou formuláciou prispela k odstráneniu celej rady predchádzajúcich záhad a nezrovnalostí a otvorila tak cestu ďaľším objavom. Vďaka svojmu jedinečnému prístupu k riešeniu problémov dokázala vidieť vzťahy, ktoré tradiční odborníci vidieť nedokázali. Jej práce prispeli k výslednej podobe obecnej teórie relativity formulovanej Albertom Einsteinem. Koniec svojej kariéry prežila v Spojených štátoch, kam sa uchýlila pred prenasledovaním nacistami, pretože bola židovského pôvodu.
