Zastaraný rodový stereotyp, že ženy nemajú matematické schopnosti, utrpel veľký úder v roku 2014, keď iránsko-americká matematička Maryam Mirzakhaniová sa stala prvou ženou, ktorá získala Fieldsovu medailu (písali sme o Maryam samostatne tu), najprestížnejšie ocenenie matematiky.
Podobnú úlohu zohrala v skorších dejinách talianska matematička Maria Gaetana Agnesi, ktorá sa narodila pred 300 rokmi (v tomto mesiaci). Agnesi bola prvou ženou, ktorá napísala učebnicu matematiky a bola menovaná profesorkou, vedúcou katedry matematiky na Univerzite v Bologni, ale jej život bol poznačený paradoxom.
Hoci bola brilantná, bohatá a slávna, nakoniec sa rozhodla pre život chudoby a službu chudobným. Aj dnes jej pozoruhodný príbeh slúži ako zdroj matematickej inšpirácie.
RANNÉ ROKY
Maria Gaetana Agnesi sa narodila 16. mája 1718 v Miláne ako najstaršie dieťa Pietra Agnesiho a jeho prvej ženy Anny Fortunaty Briviovej. Jej matka pri pôrode ôsmeho dieťaťa zomrela. Otec mal s ďalšími dvoma manželkami celkom 21 detí. Početná rodina bola dobre zabezpečená a patrila medzi milánsku aristokraciu. Jej otec si čoskoro uvedomil, aké nadanie a mimoriadnu pamäť má jeho dcéra Maria. Pietro Agnes bol bohatým obchodníkom s hodvábom a preto pre neho nebol problém zaobstarať domáceho učiteľa jazykov, matematiky, fyziky i filozofie. Vďaka tomu už ako päťročná ovládala francúzštinu a ako deväťročná plynule prekladala z latinčiny a v trinástich rokoch aj z hebrejčiny, španielčiny a nemčiny. Inými slovami povedané Maria bola už ako malé dieťa vnímaná ako detský génius.
Keď mala 9 rokov, prednášala si z pamäte latinskú oráciu, pravdepodobne zloženú jedným z jej učiteľov. Tento preslov kritizoval všeobecné predsudky voči vzdelávaniu žien v umení a vedách, ktoré boli založené na názore, že život riadenia domácnosti nebude vyžadovať takéto učenie. Agnesi predložila jasný a presvedčivý argument, že ženy by mali mať možnosť slobodne sa venovať akýmkoľvek vedomostiam, ktoré majú k dispozícii muži. V jej pätnástich rokoch jej otec začal organizovať učené besedy. Napriek tomu, že bola skôr introvertná, udivovala jeho hostí znalosťami z oblasti prírodných vied.
Bola skôr plachá a robil jej údajne problém kontakt s ľuďmi. Na tieto svoje dispozície reagovala prudkým náboženským vzplanutím, ktoré u nej vyvolali rozhodnutie odísť do kláštora. Aj keď toto jej rozhodnutie sa nestretlo s podporou jej otca, umožnil jej to a vyplácal jej do konca života dôchodok. V kláštornom usporiadaní sa Maria začala intenzívnejšie venovať matematike.
AGNESINA UČEBNICA
Napísala tu svoje základné dielo Instituzioni analitiche ad uso della gioventù italiana (Analytical Institutions for the Use of Italian Youth) – Základné princípy analýzy, prvú knihu, v ktorej sa diskutovalo ako o integrálnom, tak diferenciálnom počte. Kniha vyšla v Miláne v roku 1748. Bola preložená do francúzštiny (1775) a angličtiny (1801) a Márii Agnes zabezpečila slávu po celej Európe. Bola to najlepšia učebnica svojej doby. Pochválil ju aj Leonhard Euler, Jean d’Alembert aj Joseph Lagrange.
Niet pochýb, že v tom čase Agnesi našla osobitnú záľubu v matematike. Väčšina poznatkov získaných zo skúseností, verila, je neistá a otvorená sporom. Z matematiky však prichádzajú pravdy, ktoré sú celkovo isté a ktorých kontemplácia (uvažovanie) prináša zvlášť veľkú radosť. Pri písaní svojej učebnice nielen učila takúto užitočnú zručnosť, ale otvorila svojim študentom dvere k takému rozjímaniu (kontemplácii).
Okrem Talianska, vtedajšie školstvo v Paríži a Cambridge preložilo učebnicu pre vyučovanie na univerzitách.
Agnesina učebnica bola ocenená v roku 1749 Francúzskou akadémiou slovami: „Vyžadovalo si veľa zručnosti a bystrosti (inteligencie) na eliminovanie takmer jednotných metód objavovania, roztrúsené medzi dielami mnohých matematikov veľmi navzájom odlišných. Poriadok, jasnosť a precíznosť vládnu vo všetkých častiach tejto práce. … Považujeme to za najkomplexnejšie a najlepšie vypracované pojednanie.“
V pokračovaní podobných milých slov chvály nešetril vtedajší matematik Jean-Etienne Montucla, avšak tiež odkryl istý matematický „sexizmus“, ktorý pretrváva až do súčasnosti. Montucla v tom čase napísal: „Nemôžeme ale vidíme s najväčším prekvapením ako osoba pohlavia, ktorá sa zdá byť tak málo pripravená na to, aby prešla trnitými cestami týchto abstraktných vied, preniká tak hlboko, ako to urobila vo všetkých oblastiach algebry.“
Agnesi venovala „Základné princípy“ cisárovnej Márii Terézie Rakúska, ktorá uznala túto priazeň listom vďaky a diamantovou krabicou a prsteňom. Pápež Benedikt XIV chválil túto prácu a predpovedal, že to podporí povesť Talianov. Navštívil ju aj na katedre matematiky na univerzite v Bologni, hoci nikdy tam nešla, aby ju prijala.
ŽIVOT SLUŽBY
V roku 1752 po smrti jej otca Pietra Agnesiho Maria zanechala matematiku a obrátila sa na teológiu a zvyšok života zasvätila pomoci chudobným a chorým. V roku 1783 založila a stala sa riaditeľkou Opera Pia Trivulzio, domova pre starých ľudí. Tu žila ako mníšky inštitúcie. 9. januára 1799 Maria Agnesi zomrela a bola pochovaná v masovom hrobe pre chudobných spoločne s ďalšími.
Dodnes niektorí matematici vyjadrujú prekvapenie nad zjavným obratom Marie z učenia a matematiky do náboženského povolania. Pre ňu to však malo zmysel. Podľa jej názoru ľudia sú schopní objavovať aj milovať, a zatiaľ čo je dôležité, aby myseľ obdivovala mnohé pravdy, v konečnom dôsledku je dôležitejšie, aby sa srdce posunulo k láske.
„Človek sa vždy snaží dosiahnuť ciele; cieľom kresťanstva je sláva Božia,“ napísala Maria. „Dúfam, že moje študijné práce priniesli slávu Bohu, pretože boli užitočné pre iných a odvodené od poslušnosti, pretože to bola vôľa môjho otca (Boha). Teraz som našla lepšie spôsoby a prostriedky ako slúžiť Bohu a byť užitočná pre druhých.“
