Sotva je deň, kedy by sme v médiách nenašli žiaden článok o umelej inteligencii (UI). Dnes táto téma dominuje mnohým titulkom. Virtuálni asistenti. Chatbot-y. Robo-poradcovia. Spracovanie prirodzeného jazyka. Počítačové videnie. Inteligentné roboty. Strojové učenie. A tak ďalej. To všetko je súčasťou umelej inteligencie. Ide o veľmi širokú disciplínu a skôr by sme mali na ňu nazerať ako na “zastrešujúci termín“, ktorý jednoducho povedané znamená, že počítače sa správajú inteligentne. Inými slovami UI zahŕňa širokú škálu metód, algoritmov a technológií, ktoré robia softvér „inteligentným“. A to tak, že sa môže z pohľadu externého pozorovateľa zdať ako keby to bol človek.
Umelá inteligencia nevznikla včera
Napriek vysokej frekvencii súčasných článkov, UI nie je nová téma a existuje už mnoho desaťročí. Má svoju vlastnú históriou. Obvykle sa zrodenie a otca UI sa považuje rok 1956 a J. MacCarthy, ktorý zaviedol pojem umelej inteligencie. Niekto v našich končinách môže namietať, že ďaleko ešte predtým uzrelo svetlo sveta slovo “robot” v diele K. Čapka (1921). Áno, aj to je súčasťou tejto dlhej histórie. Jej súčasťou sú aj také slávne mená ako A. Turing. Vedecký výskum v oblasti umelej inteligencie od 50. rokov minulého storočia nestál na mieste, napredoval a počas jednotlivých desaťročí zaznamenal značný pokrok. Dnes sme v novej renesancii. Dôvodom výrazného posunu vo vývoji UI je čoraz väčší objem dát, výrazne lepšie algoritmy a podstatne silnejší počítačový hardvér. Počas posledných dvoch desaťročí dáta vzrástli 1000-krát, kľúčové algoritmy sa zlepšili 10 až 100-násobne a rýchlosť hardvéru sa zlepšila prinajmenšom 100-násobne. Podľa štúdie MIT kombináciou týchto faktorov sme dosiahli zlepšenie v aplikáciách až o miliónkrát. Technológie UI prenikajú do všetkých odvetví a sú schopné plniť mnohé úlohy, ktoré obvykle vyžadujú ľudskú inteligenciu. Od roku 2011 personálni asistenti Siri, Google Now, Cortana a Alexa sa stali súčasťou našich bežných životov.
Toto všetko je umelá inteligencia, ktorá napodobňuje kognitívne schopnosti človeka: vnímať svet okolo seba – zmysly, myslenie a konanie. Jednotlivé spoločnosti, ktoré produkujú technológie UI, sa zamerali na tieto kognitívne oblasti. Takže dnes máme stovky rôznych technologických firiem, ktoré sa zamerali na konkrétne technológie v danej oblasti UI. Napríklad analýza obrazu/videa a biometrika je zameraná na vnímanie. Strojové učenie a jej podoblasť hlboké učenie sa snaží simulovať myslenie. V oblasti konania máme technológie manažment rozhodovania. Ak ide o kombináciu všetkých = vnimať + myslieť + konať, máme na mysli robota. Do tejto poslednej kategórie patria virtuálni asistenti, robotické automatizovane procesy a inteligentní roboti. Vedný odbor umelej inteligencie vyprodukoval mnoho technológií. Z pohľadu praktického použitia, počtu firiem, ktoré v danej oblasti pôsobia, atď. kľúčové technológie UI dnes sú: strojové učenie (machine learning), hlboké učenie (deep learning), manažment rozhodovania (rules machine), virtualni asistenti, rozpoznávanie reči, spracovanie priprodzeného jazyka (NLP), robotická a procesná automatizácia (RPA), biometrika, bystrí roboti, riadenie gest (gesture controls) a preklad medzi jazykmi (speech-to-speech translation). Každá z nich je súčasťou UI, t.j. ak niekto hovorí o umelej inteligencii veľmi závisí čo konkrétne má na mysli.
Umelá inteligencia vo financiách a investovaní sa využíva mnoho rokov. Algoritmické obchodovanie používa umelú inteligenciu na obchodné rozhodnutia s vysokou rýchlosťou. Častokrát milióny obchodov za deň bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Obvykle tieto technológie využívajú veľkí inštitucionálni investori – hedgové fondy, ETF, apod. Mnohé banky používajú UI na analýzu veľkého množstva údajov, ako ovplyvňujú informácie – počasie, správy a iné udalosti – finančné trhy. Bežný individuálny investor sa môže stretnúť s umelou inteligenciou prostredníctvom robo-advisorov. S UI sa môžeme stretnúť vo financiách a investovaní prostredníctvom virtuálnych asistentov, ktorí sú dnes miláčikom médií. Aj tu je široká škála, od jednoduchých chatbot-ov až po pokročilé systémy zložené z viacerých UI technológií. Programy môžu komunikovať s človekom formou hlasu, chat-u alebo mobilných správ.
Umelá inteligencia verzus človek
Snaha umelej inteligencie napodobniť človeka prirodzene vyústila do súťaženia medzi nimi. Počítač už porazil človeka vo všetkých známych a náročných hrách. V posledných 20-tich rokoch UI dokázala postupne poraziť človeka (najlepších hráčov v danej hre) v šachu, dáme, v starej strategickej hre Go a nedávno i v pokri. Mediálne najznámejším víťazstvom počítača nad človekom bolo šachové vítazstvo počítača Deep Blue (IBM), ktorý porazil vtedajšieho šachového majstra sveta Garriho Kasparova (1997). Posledná hra, kde dominanoval človek, bol poker. Zdá sa, že aj tu už má umelá inteligencia navrch. Toto víťazstvo počítača v hrách bolo výnimočné v tom, že poker je úplne odlišná hra. Počítač nemá kompletné informácie o vývoji hry, aktuálnom rozložení síl (kariet) a problémy, ktoré musí pri hre riešiť, sú tak trochu podobné tým v reálnom svete. Musí počítať s neznámou v podobe rozhodnutí ostatných hráčov, které najmä profesionálni hráci vedia meniť tak, aby zmiatli okolie a získali hernú výhodu. Skrátka počítač doposiaľ nevedel kvalitne blafovať a ani dostatečne kvalitne blafy identifikovať. V tom se poker odlišoval od iných hier. Vývoj UI pokročil do tej miery, že dnes už to nie je len o “brutálnej sile”, keď počítač dokáže rýchlejšie a vo väčšom objeme vykonavať úlohy. Dnešné technológie hlbokého vzdelávania (deep learning) umožňujú vypracovať všeobecné pravidlá z veľkého množstva údajov. Počítač sa môže učiť zo skúsenosti. Podobne ako keď dieťa sa učí komunikovať. UI opäť pokročila. Bude tento vývoj umelej inteligencie pokračovať a prekoná človeka aj na finančných trhoch a v investovaní?
Umelá inteligencia bude porazená ľudskou hlúposťou
Bez ohľadu na to, ako pokročila technológia, prirodzené ľudské inštinkty a emócie pri investovaní, by mali mať navrch. Ak by niekto vlastnil magický vzorec, ktorý by mu/jej dokázal zarobiť obrovské sumy peňazí na kapitálovom trhu, asi by bolo logické očakávať, že si ho ponechá sám pre seba. Keďže magickú formulu nemáme tak väčšina zvedavo sledujeme ako to robia najúspešnejší svetoví investori. A oni otvorene zdieľajú svoje triky bez zjavných zábran. Vezmime si ako príklad slávneho Warrena Buffetta, pravdepodobne najúspešnejšieho investora zo všetkých, ktorý viac ako desaťročia opakovane vysvetľuje svoju techniku širokému svetu. Nielenže nám hovorí, ako a prečo robí to takto robí, ale vďaka regulačným požiadavkám môžeme všetci jednoducho zistiť, aké investície vlastní a kedy ich kúpil. Dnes nám na to stačí mať prístup na internet. Znamená to, že ak úspešný investor odhalí svoje tajomstvá, budú rýchlo napodobňované a ich výhoda bude prekonaná? Zdá sa, že nie. Ale ľudia ktorí investujú obrovské sumy do navrhovania investičných stratégií založených na počítačoch, budú mať iný názor. Investovanie založené na umelej inteligencii, ktoré je dnes tak populárne aj vo finančnom sektore, má tendenciu tak trochu si chrániť vlastné znalosti.
Aj keď vzhľadom na vyššie zmienenú “definíciu UI” použitie pojmu UI sa môže meniť v závislosti od toho, kto to hovorí, došlo v poslednom období k rýchlemu prijatiu myšlienky, že umelá inteligencia je schopná urobiť revolúciu vo svete investícií. A časom zmeniť skutočnosť, že ľudová múdrosť typu Buffett bude zastaraná. Je to naozaj tak? Hoci nemôžeme presne vedieť, aké typy umelej inteligencie tieto spoločnosti navrhujú, ich verejné vyhlásenia naznačujú, že je len otázkou času kedy aj na kapitálovom trhu počítače zvíťazia nad človekom. Napokon schopnosť počítačov spracovať informácie, rýchlejším a účinnejším spôsobom ako bežná šedá mozgová hmota človeka, je už všeobecne známa. Niektorí investori už oznamujú, že príde doba, keď žiadny investičný manažér spomedzi ľudských zrdojov nebude schopný poraziť počítač. Dôvodia to tým, že človek vo svojej hlave nebude schopný spracovať a účinne nakladať s obrovským množstvom všetkých informácií o globálnej ekonomike. Podľa niektorých fondy dnes založené na umelej inteligencii sa nebudú v budúcnosti zaoberať algoritmickým obchodovaním, ale budú doslovne “replikáciou analytika“.
Nikdy nehovor nikdy. Ale osobne verím, že dôvodom, prečo Buffett dokázal zostať tak otvorený svetu, ohľadom čo robí, je, že drvivá väčšina ľudí robí opakované chyby, ktoré mu umožňovali a umožňujú využívať trvalú výhodu nad zvyškom trhu. Naše snaženie vytvoriť technológie umelej inteligencie, ktoré napodobňujú ľudí a potom ich porazia v ich vlastnej hre, môžu zlyhať na fakte, že tento nový druh UI fondu bude jednoducho vlastniť všetkými najhoršie charakteristiky ľudských investorov. Ak sa tieto inteligentné počítače naučia investovať zo stratégií, ktoré používajú ľudia, napríklad trávením obrovského počtu hodín premýšľaním o tom, ako európska menová politika ovplyvní akcie spoločnosti X alebo hľadaním riešenia ako manipulovať so všetkými informáciami o globálnej ekonomike, môžu už medzitým dávno stratiť podstatnú časť investície. Mnoho informácií a údajov, ktoré sa investori – ľudia pokúšajú spracúvať pri premýšľaní o trhoch, je vo veľkej miere bezvýznamných, ak ide o aplikovanie na bohatstvo jednotlivých spoločností. W. Buffett kedysi povedal, že „vytváranie makroekonomických názorov alebo počúvanie makroekonomických alebo trhových predpovedí iných je stratou času“. Inteligentné počítače síce budú mať výhodu pri spracovávaní veľkého množstva ekonomických údajov, ale je reálne sa domnievať, že určite budú zápasiť s kvalitatívnejšími úsudkami, v ktorých vynikal Buffett. Napríklad posudzovanie charakteru výkonného riaditeľa, trvanlivosti značky, apod. Iný veľmi úspešný investor Seth Klarman, napísal, že je ochotný zdieľať svoje investičné tajomstvá, pretože vedel, že iní, ako napríklad Buffett, už povedali svetu, čo by mali robiť, ale svet ich aj tak nikdy nepočúval. Investori, ktorí nedodržali takéto múdre rady, pravdepodobne neposlúchnu. V ľudskej histórii je pravdepodobné, že vzostup nových technológií to nezmení. Od svojho vzniku boli finančné trhy riadené chamtivosťou a strachom. Nezáleží na tom, aká bude moderná technológia v oblasti umelej inteligencie. Ľudská prirodzenosť sa nemení. Miliardár Carl Icahn o tom asi vie svoje keď povedal,
„Niektorí ľudia bohatnú skúmaním umelej inteligencie. Ja zarábam peniaze skúmaním prirodzenej hlúposti“.
Nech už sa veci vyvinú akokoľvek, verím, že ideálna cesta je vzájomná kombinácia a spolupráca medzi človekom a počítačovou umelou inteligenciou. A otázka kedy opät počítač porazí človeka nie je podstatná. Napokon aj umelú inteligenciu a technológie vytvorili a vytvárajú ľudia.
