Tí, ktorí si nepamätujú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali. Pri čítaní histórie podvodov nás neraz napadne toto známe príslovie. Takmer vždy nájdeme ich podobnosť s tými, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti. Rovnako zistíme i podobnosť správania podvedených.
„Tí, ktorí si nepamätujú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali.“
Ľudia dôverovali schémám, ktoré logicky nemôžu fungovať. Ale napriek tomu im naleteli. Či už to bolo pred stovkami rokov vo Francúzsku, Spojených štátoch alebo pred dvomi desaťročiami v Albánsku, či nedávno na Wall Street. Napokon aj niektorí ľudia v Čechách alebo na Slovensku sa im nevyhli.
Náš stručný prehľad zachytáva len tie najzaujímavejšie, avšak svet finančných podvodov a ilegálnych operácií je podstatne pestrejší. Pri skúmaní týchto aktivít by sme narazili na desiatky oblastí z finančnej sféry, od pyramídových schém, cez bankové zlyhania, politické korupcie, škandály centrálnych bánk, umelo nadhodnotené akcie, insider trading, falšovanie účtovných výkazov, finančné aktivity organizovaného zločinu a teroristov, až po internetové podvody. Na úvod sa vráťme o takmer 100 rokov späť, tzn. k „originálu“, čo dnes bežne nazývame Ponziho schéma.
Ponziho schéma – originál
V tejto schéme investori zveria prevádzkovateľovi fondu peniaze za účelom ich zúročenia. Ale prevádzkovateľ tieto peniaze neinvestuje, a namiesto toho iba vypláca prostriedky fondu niektorým investorom. Obvykle tým, ktorí investovali najskôr. Tento systém funguje do momentu, kým prichádzajú noví investori a peniaze sa dajú ostatným vyplácať. Keď už vo fonde nezostanú žiadne peniaze na vyplácanie, fond skrachuje a vyplatení zostanú len niektorí. Zvyšní investori nedostanú nič.
Ponziho schéma je druh pyramídovej hry pomenovanej podľa Charlesa Ponziho, ktorý pomocou nej v 20.-tych rokoch v Spojených štátoch okradol tisíce investorov. Vstúpil tak do dejín ako najväčší finančný podvodník všetkých čias.
Ponzi sa narodil v roku 1882 v Taliansku, neskôr emigroval do Spojených štátov. Pracoval v Zarossiho banke v Montreale. Klientmi banky boli prevažne talianski imigranti. Banka ponúkala na tú dobu vysoký 6% úrok na vklady, pričom vysoké úroky na účtoch vyplácala z novozriadených účtov. Práve tento systém inšpiroval Ponziho na vytvorenie slávnej schémy (netradičný systém fungovania banky prirodzene viedol ku krachu).
Chcel zarobiť na špekuláciách s medzinárodnými poštovými kupónmi. Čoskoro však zistil, že tento obchod je ziskový len v teoretickej rovine.Nevzdal sa a atraktívny opis investičnej príležitosti využil na nalákanie investorov. Presvedčil niekoľko priateľov, aby do projektu vložili menšie finančné čiastky, pričom im sľúbil zdvojnásobenie vkladu do troch mesiacov. Svoj sľub dodržal a postupne získal nových a nových investorov. Investori sa často-krát zadĺžili a uvalili na svoje domy hypotéky, aby mali čo najviac peňazí na lákavú investíciu s vidinou istého zisku.
Dôverčivé obete verili Ponziho príbehu, že jeho spoločnosť zarába na arbitráži medzinárodných poštových kupónov a nezaujímalo ich, že firma im platí z peňazí od ďalších investorov a investovanie do známok prakticky neexistovalo. Niektorí, tí opatrnejší alebo bystrejší, si síce dali svoje výnosy hneď vyplatiť, prevažná väčšina však nalievala do Ponziho pyramídy stále nové a nové investície, aby čo najviac zarobila.
Po viacerých podnetoch nespokojných investorov odhalil audit Ponziho veľký podvod a sám Charles Ponzi skončil vo väzení. Investori prišli o takmer 10 miliónov dolárov. Táto schéma je typom pyramídovej hry. Odlišuje sa v tom, že v klasickej pyramídovej hre členovia musia hľadať nových členov. A následne majú provízie z ich vkladu. Kým v Ponziho schéme sa o hľadanie nových investorov stará prevádzkovateľ fondu a ten tiež rozhoduje, komu vyplatí peniaze.
Albánsko – obeťami takmer celý národ
V Albánsku, najchudobnejšej európskej krajine, sa takmer celý národ stal obeťou finančných podvodníkov. V 90. rokoch krajina naštartovala rýchly ekonomický rast, za ktorý vďačila aj prílivu kapitálu od Albáncov pracujúcich v zahraničí. Tento kapitál zohral tiež dôležitú rolu pri vzniku pyramídových investícií. Krajina bola zachvátená zlatou horúčkou orientovanou na investičné spoločnosti, ktoré ľuďom sľubovali nereálne zisky. Odhaduje sa, že z vtedajších 3,2 milióna obyvateľov až pol milióna vložili svoje peniaze prinajmenšom do jednej z približne 25 pyramídových investičných spoločností.
Investorom sľubovali výnosy 50%. Niektorí ľudia predávali domy, len aby mohli do hier investovať čo najviac a dúfali v rýchle zbohatnutie. Všetko fungovalo, dokiaľ do schémy vstupovali noví účastníci.Z ich príspevkov boli uspokojované finančné nároky prvých investorov. Keď prílev nováčikov skončil,tak prišiel nevyhnutný kolaps. Iniciátori pyramídových schém zbalili zvyšné peniaze a snažili sa ich previesť za hranice. Nasledovali zatýkania, nepokoje a zemetrasenie na politickej scéne. Albánci prišli o 1,2 miliardy dolárov.
Prečo v Albánsku toľko ľudí naletelo týmto podvodným schémam? Veď podobné scénáre sa odohrávali aj v mnohých iných post-komunistických krajinách (vrátane ČR, SR), kde korupcia, ekonomická naivita a nerozhodnosť vlády poskytli finančným podvodníkom úrodnú pôdu. Najpravdepodobnejším sa zdá vysvetlenie, že mnoho rokov Albánsko malo nálepku najchudobnejšieho európskeho štátu, s nezamestnanosťou blížiacou sa 40 %. A prísľub obrovských ziskov bol vtedy veľkým lákadlom, ktorému se len ťažko odolávalo. A bohužiaľ rýchly zásah vlády, ktorý by včas zastavil hroziacu sa katastrofu, neprišiel.
Enron – najväčší účtovný škandál
Na začiatku to vyzeralo ako klasický príbeh o naplnení amerického sna. Z malej provinčnej firmy Enron sa postupne stal globálny hráč na energetickom trhu. Jej zakladateľ Kenneth Lay bol vychvaľovaný ako inovátor energetického trhu, rozdával milióny na charitu, priatelil sa s americkými prezidentmi a členom Kongresu pravidelne prispieval na kampane. 2. decembra 2001 ale prišiel šok. Enron kvôli účtovným podvodom vyhlásil bankrot, ktorý sa vtedy do dejín zapísal ako najväčší firemný bankrot v dejinách USA.
Kolaps Enronu pripravil o prácu tisíce ľudí a zmazal majetok akcionárov za viac než 60 miliárd dolárov. Tí, ktorí dostatočne nerozložili zdroje svojich penzijných plánov, prišli tiež o peniaze na dôchodok. Z dôchodkových účtov takto zmizli viac než dve miliardy dolárov. Škandál v tom čase vyvolal šok na Wall Street a odštartoval vlnu podobných prípadov. Smutne známym sa stal Layov výrok „môžem úprimne povedať, že som ešte nikdy nemal z Enronu tak dobrý pocit ako teraz“, povedal ho tri mesiace pred tým, než vyšla najavo obrovská diera v účtovníctve firmy.
Krach Enronu prekonal až bankrot WorldComu z roku 2002 a niekoľko ďalších veľkých bankrotov z krízových rokov 2008 a 2009. Súd v roku 2006 uznal Kennetha Laya vinným z podvodu a zločinného spolčenia. Avšak Lay dva mesiace nato náhle zomrel.
Madoffova pyramída
Snáď v celých dejinách Wall Street najväčším a jedným z najsebeckejších podvodov bol Madoffov. Šlo o jednu z najväčších Ponziho schém v histórii. Jej organizátorom bol americký podnikateľ Bernard Madoff, ktorý v roku 2009 bol za svoju činnosť odsúdený na 150 rokov väzenia. Madoffov životný príbeh začal v 60-tych rokoch, keď po ukončení univerzitných štúdií začal podnikať s počiatočným kapitálom pár tisíc dolárov.
Už v 80. rokoch klamal investorom, možno aj skôr (avšak neboli dôkazy). Potenciálnych investorov lákal na výnosy 10-15%. Na začiatku 90. rokov sa Madoff stal predsedom Nasdaq Stock Market, ktorá bola jedným z hlavných trhov cenných papierov v Spojených štátoch. Iným slovami, postupne a rokmi sa stal uznávaným a rešpektovaným finančníkom a kľúčovým hráčom burzového trhu v USA. Madoffova sláva rástla, hovorilo sa o ňom v médiách. Mnohí Američania ho obdivovali.
I keď bolo len otázkou času, kedy schéma skončí. Impulzom, popri svedomí, bola finačná kríza. Chýbalo mu neuveriteľných 7 miliárd, ktoré musel vyplatiť niektorým veriteľom. Mnohí prišli o celoživotné úspory,dotknutými boli i mnohé významné európske banky a známe osobnosti. Celková strata pre investorov bola astronomických 18 miliárd dolárov.
Podobných pyramídových schém bolo len v posledných rokoch veľmi veľa. Ešte ani neskončila kauza Madoff a už sa črtala ďalšia. Rešpektovaný finančník Allen Stanford, texaský multimiliardár a šéf investičnej spoločnosti Stanford Financial Group poškodil najmenej 5 až 6 tisíc investorov.
Celé Stanfordovo impérium bolo založené na princípe pyramídovej hry. A aj on, len pár týždňov predtým v početných rozhovoroch tvrdil a presviedčal, že to čo robí, nemá nič spoločné s pyramídovými hrami a „všetko je čisté“. V jednom z televíznych rozhovorov doslova povedal: „Nech umriem a idem do pekla, keď je toto Ponziho schéma!“ Jeho podvodná schéma sa vyšplhala do výšky 8 miliárd dolárov. Stanford si odpykáva trest 110 rokov.
Kolaps Barings Bank
Keď v roku 1995 zemetrasenie otriaslo japonským Kóbe, súčasne sa prevalil prebiehajúci škandál vnútri britskej banky Barings. V epicentre tohto finančného zemetrasenia bol Nick Leeson. Obchodník s cennými papiermi, ktorého špekulácie viedli k masívnym stratám a pádu najstaršej britskej investičnej banky Barings Bank. Leeson bol obchodníkom Barings v Singapure. Po niekoľkých úspešných obchodoch sa mu prestalo dariť. Ale rastúce straty sa mu podarilo pred vedením banky utajiť.
Keď mu nevyšiel ani jeho posledný plán na záchranu a jeho vytvorené dlhy presiahli imanie banky, utiekol. Nasledoval bankou vyhlásený bankrot.Mladý obchodník uzavrel 233 rokov trvajúcu históriu ústavu, ktorý medzi svojich klientov počítal i britskú kráľovnú. Stratu vyše miliardy dolárov spôsobenú Leesonovým tradingom najstaršia britská investičná banka neuniesla. Samotný Leeson bol neskôr chytený, odsúdený a odpykal si štvorročný trest. O svojich obchodoch napísal úspešnú knihu.
Ako sa z nich poučiť?
Ponziho schéma môže zahŕňať akcie, nehnuteľnosti, forex, poistenie, apod, tzn. ide o široké spektrum financií. Ako sa ochrániť pred finančným podvodom?
Prvá „červená kontrolka“ by nám mala zasvietiť, keď niekto ponúka investície bez rizika alebo ponúka konzistentné výnosy, ktoré vždy sú nad priemerným zhodnotením trhu. U regulovaných spoločností je toto obvykle nejako zakázané. Mali by sme sa opýtať sami seba: Ak tieto výnosy sú tak stabilné a fixné, prečo je potrebné, aby táto spoločnosť zaplatila tak vysokú mieru výnosov?
Druhá kontrolka by sa mala zapnúť, keď neexistujú kontroly a rovnováhy, ktoré platia pre väčšinu štandardne regulovaných firiem. „Červená kontrolka“ u spotrebiteľa by mala svieť vždy, keď niekto má v správe jeho/jej peniaze. A vždy by mala existovať nejaká tretia nezávislá inštitúcia (kto drží aktíva investorov, napr. nejaký depozitár), ktorá je medzi investormi a správcami peňazí. Áno, nájdeme podvody, keď to nepomohlo, ale je to oveľa ťažšie.
Bohužiaľ v prípade Madoff zlyhala aj banka JP Morgan, pretože vedela už dlhšiu dobu o podozrivých transakciách a nekonala.
Rovnaký princíp, ako sa ochrániť pred podvodom, platí aj pre audit. Madoffov podvod nebol odhalený dlhé obdobie aj kvôli tomu, že chýbal dôveryhodný audítor. Malá účtovná firma s niekoľkými zamestnancami, robila audit fondu s aktívami 50 miliárd dolárov, čo je nemožné alebo neúčinné. Práve tieto skutočnosti sú živou vodou toho, čo umožňuje týmto schémam existovať.
Bohužiaľ Ponziho schémy nájdeme všade. Nejedná sa, len o Madoffa, Stanforda a iných. Väčšina raz skončí pred súdom. Avšak vec je dobré vidieť v širších súvislostiach. Súčasný ekonomický model je totiž postavený na dôvere a je plný podobných Ponziho schém. A mnoho podvodov stálo na dôvere a chamtivosti obetí.
